Úvod Kultúra Veľká noc – kresťanský sviatok s pohanskou minulosťou

Veľká noc – kresťanský sviatok s pohanskou minulosťou

Foto: archív

Sviatky jari, ako sa zvykne hovoriť Veľkej noci, sú obľúbenými dňami voľna a pohody. Ale viete o nich niečo viac? Aké sú symboly jari? Ktoré dni predchádzajú samotnej Veľkej noci? A prečo sa tie ženy vlastne oblievajú?

Medzi najtradičnejšie symboly tohto ročného obdobia patria kraslica, prútený korbáč, baránok, jahniatko, veľkonočný zajačik, ale aj kríž, svieca. Kraslica ako symbol jari má už viac ako stáročnú tradíciu. Predstavuje vznik a začiatok nového života. Na jar ožíva príroda okolo nás a z vajíčok sa vyliahnu malé kuriatka. Samotné vajce skrýva v sebe zárodok, a teda začiatok života.

Prútený korbáč má síce pohanské korene, ale dnes si ním pripomíname bičovanie Ježiša Krista. Vyšibané ženy majú byť počas celého nasledujúceho roka zdravé, šťastné a plodné. Symbol baránka pochádza zo židovskej tradície. Židia zvykli obetovať Bohu baránka ako poďakovanie alebo prosbu za niečo.

Na sviatok Paschy jedia baránka a pripomínajú si tak vyslobodenie židovského ľudu z egyptského zajatia.  Pre kresťanov sa neskôr stal baránok „symbolom vzkriesenia a znovuzrodenia“.

Jahniatko symbolizuje nevinnosť a boj dobra so zlom, podobne ako sa končí „zlá zima“ a prichádza „radostná a vytúžená jar.“ Veľkonočný zajačik ako znak jari má tiež predkresťanský, pohanský pôvod.

Čarodejnice vraj zmenili svoju podobu na zajaca, aby sa takto mohli ochrániť. Kríž a svieca sú predovšetkým kresťanské symboly. Pripomínajú sa nimi smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Špeciálna svieca, ktorá sa používa práve v tomto období, sa nazýva paškál.

Veľkonočný týždeň má svoje tradičné dni so špeciálnymi pomenovania. Prvým takýmto dňom je Zelený štvrtok, jeho názov je odvodený od sviežej zelene v Getsemanskej záhrade. Práve tu sa Ježiš modlil tesne pred svojou smrťou.

Foto: archív
Foto: archív

Počas bohoslužby v tento deň posledný krát zazneli zvony. Odmlčia sa až do soboty večera, kedy sa naplno rozoznejú. Druhým dňom tohto výnimočného obdobia je Veľký piatok, vtedy si pripomíname smrť Krista. Podľa ľudovej tradície sa vtedy ľudia postihnutými rôznymi chorobami chodili kúpať do potoka.

Posledným dňom je Biela sobota. Tá bola príznačná tým, že sa počas nej upratovalo, pralo a bielilo. V raných časoch kresťanstva (niekde aj v súčasnosti) sa počas tohto dňa príjmali do cirkvi noví veriaci.

Biela sobota je výnimočná spomedzi všetkých sobôt v roku a ľudia pokrstení v tento deň majú na sebe biele rúcho. Večer sa pripomína zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Oslava tejto udalosti pokračuje aj počas nasledujúcich dní.

No a prečo príslušníčky nežného pohlavia musia každý rok pretrpieť poriadnu oblievačku? Podľa ľudovej tradície má ženy oblievanie vodou, alebo kúpanie v potoku má spraviť zdravými počas celého roka. V moderných dejinách sa k vode pridalo aj používanie voňavky.

Takisto po vyšibaní vŕbovým prútikom sa majú devám obnoviť všetky sily. Ten je vo väčšine prípadov vytvorený z ôsmich spletených, čerstvo narezaných prútov. Kresťanská tradícia hovorí o tom, že apoštoli ich po tom, čo ženy našli otvorený hrob Ježiša Krista, obliali, aby si boli istí, že neblúznia.

Nuž, Veľká noc spolu s Vianocami patrí nepochybne medzi najkrajšie sviatky v roku. Rodina opäť získava príležitosť zísť sa spolu a práve v tieto dni si uctievame tradície akosi väčšmi, než inokedy.

Foto: archív
Foto: archív