Úvod GEO Viacerým regiónom Slovenska hrozí sucho

Viacerým regiónom Slovenska hrozí sucho

Foto: archív

Tohtoročný apríl bol najteplejší v histórii meraní a mnohým regiónom Slovenska hrozí sucho. Aj keď v zime u nás spadlo pomerne veľa zrážok a chladnejší bol aj marec, apríl bol až o šesť stupňov Celzia teplejší ako normál.

„Čím je vyššia teplota, tým je väčší výpar vody z pôdy. Ak neprídu výdatnejšie zrážky, koncom mája môže nastať katastrofa. Už teraz poľnohospodári počítajú škody. Ďalším dôsledkom sú požiare. V tomto období a v takej nadmorskej výške, ako sú Kežmarské Žľaby, v minulosti nikdy nehorelo,“ zdôrazňuje klimatológ Milan Lapin, podľa ktorého viaceré regióny u nás potenciálne ohrozuje nedostatok vody.

Podľa Lapina je v súčasnosti relatívne najväčšie sucho na severe krajiny, na Orave, Kysuciach a Liptove. Kritické sú však nížiny ako Východoslovenská, ktoré majú hlboko zdroje podzemnej vody a ťažké pôdy. Výnimkou je Žitný ostrov, výdatne napájaný Dunajom. V minulosti sa priemerne 65 percent zrážok na Slovensku vyparilo a zvyšok odtiekol, v súčasnosti sa ich však vyparuje až 70 percent.

Slovensko nie je príliš bohaté na vodné zdroje. Mnohé rieky u nás iba pramenia a nemajú stabilne výdatný tok, ako napríklad Dunaj. „Rovnako máme na Slovensku relatívne málo zrážok, najmä v zime, a snehovú prikrývku máme stále menšiu a menšiu. Trvalejšia býva teraz až v nadmorskej výške nad 1000 metrov, čo je len 5,4 percenta územia Slovenska.

Jedinou šancou na adaptáciu do budúcnosti je vytvárať zdroje vody na zavlažovanie. V čase prebytku vody zadržať jej maximum v krajine, v nádržiach, mokradiach alebo v lesoch tak, aby bola k dispozícii, keď jej bude nedostatok,“ konštatuje popredný slovenský klimatológ, ktorý dlhodobo upozorňuje na meniacu sa klímu na Slovensku.

Foto: archív

Doteraz sa na Slovensku oteplilo o dva stupne Celzia. To je podľa Lapina normálny rozdiel medzi Komárnom a Žilinou. Bežný rozdiel medzi Popradom a Komárnom sú štyri stupne Celzia. Podľa prognóz tak môžeme už v tomto storočí očakávať, že pod Tatrami bude klíma ako kedysi na južnom Slovensku.

Južné Slovensko sa do konca storočia môže klímou podobať na subtropické pásmo. Nemožno však očakávať, že tu budeme pestovať pomaranče alebo mandarínky. „Ak v zime niekoľkokrát vpadne na naše územie arktický vzduch, čo sa bežne stáva, zničí to subtropickú vegetáciu. Navyše tým, že sa otepľuje, začína vegetácia na jar skôr rásť. No ak sa náhle ochladí, mrazy všetko zničia. Keď stromy zakvitnú v máji, vtedy sú už noci krátke a riziko mrazov je minimálne. V marci sú však ešte dlhé noci, počas ktorých môže teplota výrazne klesnúť a zničiť pučiacu úrodu,“ dodáva Lapin.