Úvod Z DOMOVA Vo veku 76 rokov zomrela herečka Soňa Valentová

Vo veku 76 rokov zomrela herečka Soňa Valentová

Soňa Valentová (1946 - 2022). Foto: archív

Vo veku 76 rokov zomrela po dlhoročných zdravotných problémoch slovenská herečka Soňa Valentová. Informoval o tom portál topky.sk. Svojou osobnosťou a štýlom prejavu prinášala na javisko aj pred kameru originalitu, špecifickosť a hereckú flexibilitu.

Soňa Valentová sa narodila 3. júna 1946 v Trnave. Absolventka štúdia herectva (1967) a televíznej réžie (1984) na Vysokej škole múzických umení v Bratislave začala svoju vyše štyri desaťročia dlhú hereckú kariéru na divadelných doskách Slovenského národného divadla v Bratislave v roku 1967. Zaradila sa medzi popredné predstaviteľky úspešnej slovenskej hereckej generácie.

Na doskách našej prvej divadelnej scény stvárnila desiatky nezabudnuteľných postáv. Od začiatku dostávala úlohy zložitých ženských charakterov. Excelovala hlavne v postavách dramatických až tragických úloh (napríklad v hrách Antigona, Othelo, Mačka na rozpálenej plechovej streche, Zločin a trest). Na javisku uplatnila svoj pôvab, ale aj schopnosť komediálnej nadsádzky.

Vďaka tanečnej príprave ešte z mladosti obsiahla aj pohybovo náročné postavy a prejavila aj svoje spevácke vlohy. Nezabudnuteľná bola ako Smrť v Na skle maľované. Na filmovom plátne sa Soňa Valentová objavila koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia. Debutovala v roku 1969 v slávnej dráme Otakara Vávru Kladivo na čarodejnice.

Na Slovensku bola jej prvou filmovou úlohou pôvabná dievčina v historickom filme Zlozor (1971). Nakrútila 15 celovečerných filmov, 150 televíznych filmov a inscenácií. Nezabudnuteľné boli jej úlohy vo filmoch Paleta lásky (1976), Koncert pre pozostalých (1976), Noční jazdci (1981), Perinbaba (1985), Requiem pro panenku (1991), Zapomenuté světlo (1996), Lea (1996).

Súčasne nakrúcala aj pre televíziu, kde sa uplatňovala v inscenáciách nakrútených podľa kvalitných literárnych predlôh, do ktorých ju obsadzoval aj jej manžel, režisér Pavol Haspra. Bratislavské divadlo Aréna jej zase ponúklo postavu Else v hre Rodinná slávnosť (2006).

V 90. rokoch často účinkovala v muzikáloch. Na bratislavskej Novej scéne stvárnila primabalerínu Grušinskú v muzikáli Grand Hotel (1993). V Pokrvných bratoch bola Matkou Johnstonovou (1993), v Mníškach Matkou predstavenou (1999) a vo Fidlikantoch na streche Goldou (2007). V Divadle Andreja Bagara v Nitre hrala v muzikáli Kabaret ako slečnu Schneiderovú (2004).

Jej hereckú dráhu sprevádzali viaceré ocenenia. V roku 1970 jej udelili slovenskú divadelnú cenu Janka Borodáča za vytvorenie postavy Esther v inscenácii hry Rogera Vitraca Victor alebo Vláda detí a postavu Anny v inscenácii hry Petra Karvaša Absolútny zákaz. Za svoje televízne vystúpenia získala v roku 1975 Zlatého krokodíla.

V roku 2006 získala jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za zásluhy v oblasti kultúry a v roku 2009 zase Kvet Tálie, prestížne ocenenie, ktoré udeľujú organizátori Festivalu Aničky Jurkovičovej – celonárodnej divadelnej prehliadky s tematikou ženy.