Koncom mája špeciálne jednotky kosovskej polície podnikli raziu na Srbmi obývanom severe krajiny v okolí Mitrovice. Počas operácie, oficiálne zameranej proti organizovanému zločinu, zatkli 28 osôb – 19 policajtov a deväť civilistov.

Prítomnosť približne 70 vojenských vozidiel zapríčinila veľké nepokoje, keďže podľa srbského ministra zahraničných vecí Ivicu Dačiča bola použitá nadmerná sila. Srbský denník Večernje Novosti uviedol, že policajné komando počas razie zbilo vyše sto ľudí.

Nerešpektovanie dohôd
Všetkých deväť civilistov sú obyčajní občania, Srbi pochádzajúci z obce Zubin Potok. Zatkli ich za to, že sa postavili na odpor kosovskej polícii. Medzi zatknutými bol aj ruský diplomat Michail Krasnoščekov, člen Misie OSN v Kosove (UNMIK), ktorý skončil v nemocnici. Kosovské úrady ho nato vyhlásili za nežiaducu osobu a vypovedali ho z krajiny.

UMNIK trvá na tom, že jej zamestnanci si len plnili svoje povinnosti. Moskva považuje jeho zatknutie za provokáciu a porušenie diplomatickej imunity. Podľa nej bolo jednoznačným cieľom akcie zvýšenie napätia medzi etnikami v regióne, čo bude mať ďalekosiahle následky.

Podľa bruselskej dohody z roku 2013 by pritom Priština nemala na Srbmi obývaný sever Kosova posielať svoje bezpečnostné sily. Západ mlčí a na porušovanie tejto dohody nijako nereaguje. „Ak EÚ nie je schopná zaručiť dodržiavanie dohody, na ktorej sa zúčastnila, tak tá dohoda už nemá nijakú právnu silu,“ vraví srbský prezident Aleksandar Vučič.

Srbský prezident Aleksandar Vučič upozornil, že podľa bruselskej dohody z roku 2013 by Priština nemala na Srbmi obývaný sever Kosova posielať svoje bezpečnostné sily. (Foto: archív)

Srbský prezident ako odvetný krok nariadil plnú bojovú pohotovosť jednotkám rozmiestneným pri hranici s Kosovom. K hraniciam sa presunula aj kolónavozidiel s vojakmi a výbavou z kasární v Kraljeve v strednom Srbsku.

RAST NAPÄTIA NA BALKÁNE SPÔSOBUJE PODĽA BELEHRADU A MOSKVY NATO A EURÓPSKA ÚNIA.

Incident v Kosove podnietili tí, ktorí chcú vytvoriť nárazníkovú zónu s Ruskom na Balkáne a ktorí chcú všetkých natlačiť do NATO, vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Úrady v Kosove majú pod kontrolou práve NATO a EÚ.

Situácia v regióne je podľa Vučiča vážna. Hovorí, že Albánci majú len jednu cirkev, ku ktorej sa modlia, a to sú Spojené štáty. Vôbec ich pritom nezaujímajú neprávosti, ktoré sa dejú proti Srbom a Rusku. Dôležité je pre nich len to, aby ich OBSE „pochválila za protikorupčné opatrenia. Pritom sú také protikorupčné, ako sú Ramush Haradinaj a Hashim Thaci proti korupcii“.

Strategické územie
Srbsko je frustrované z toho, že dialóg s Kosovom nepokračuje, a nedokáže pochopiť ani to, že nijaká medzinárodná autoritaani Spojené štáty, ani EÚ nedokázali vyvinúť dostatočný nátlak na Kosovo, aby napríklad zrušilo stopercentné dane a poplatky, ktoré zaviedlo na export zo Srbska.

Foto: archív

Európska komisia už pritom odporučila členským štátom začať prístupové rokovania s Albánskom. A to aj napriek pretrvávajúcej vysokej nezamestnanosti a obrovskej miere kriminality v krajine.

Integrácia Kosova do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie začala vo svete rezonovať krátko po skončení bombardovania Juhoslávie vojskami NATO, keď oblasť prešla pod medzinárodnú kontrolu.

Kosovo ako súčasť bývalej Juhoslávie bolo spojené so Srbskom až do agresie NATO v roku 1999. Tá krajinu rozdrobila na drobné, od zahraničia závislé pseudoštáty, ku ktorým neskôr pribudlo aj Kosovo. Je to síce neveľký kúsok zeme, ale pre Washington strategicky dôležitý z hľadiska kontroly dodávok ropy a zemného plynu z Kaspického mora do Európy.

Washington tak zároveň môže kontrolovať dopravné cesty spájajúce krajiny EÚ s oblasťou Čierneho mora, ale aj obchod s drogami, typický pre Balkán, v hodnote niekoľkých miliárd dolárov ročneV neposlednom rade ide aj o vojenský zámer, a to posilnenie vojenskej prítomnosti NATO v regióne na úkor Ruska.

KÝM BOLO KOSOVO SÚČASŤOU SRBSKA, VOJENSKÉ OVLÁDANIE JEHO ÚZEMIA BOLO PRAKTICKY NEMOŽNÉ, AJ PRE BLÍZKE KONTAKTY BELEHRADU S MOSKVOU.

Foto: archív

Jednotky KFOR mali v krajine garantovať skončenie medzietnických sporov a Kosovo malo zostať súčasťou Srbska až do mierového rozhodnutia o jeho ďalšom osude. V roku 2008 však Západ na čele s USA rezolúciu OSN odignoroval a odobril jeho jednoznačné vyhlásenie samostatnosti.

Pod kontrolou Washingtonu
Kosovo nie je nezávislý štát. Stvoril ho Washington, ktorý ho zároveň plne kontroluje. Práve tu stojí Camp Bondsteel, druhá najväčšia americká základňa v Európe. Technicky vyspelý komplex zaberá 360-tisíc štvorcových metroa tvorí ho zhruba tristo objektov a 11 strážnych veží.

Do kosovskej štátnej kasy vraj každý rok prináša skromných 220-tisíc eur za prenájom. Strategická poloha pritom robí zo základne azda najsilnejší americký polygón na starom kontinente. Neďaleko sa nachádzajú základne v Taliansku aj kontingenty v Macedónsku a Bosne. Práve Camp Bondsteel umožnila trvalú prítomnosť USA v juhovýchodnej Európe.

Washington pritom nesporne vie, že vysokí kosovskí predstavitelia aj obe veľké miestne politické strany sú v skutočnosti súčasťou štruktúr organizovaného zločinu. Hashim Thaci, stojaci na čele štátu už dve desaťročia, je bývalý vodca UCK, v skutočnosti teroristickej organizácie, ktorú podporovala CIA a počas vojny v regióne aj NATO.

Thaci, v podsvetí známy pod prezývkou Had, bol osobným chránencom niekdajšej americkej ministerky zahraničia Madeleine Albrightovej. Práve on prispel k tomu, že nielen Albrightová, ale aj generál Wesley Clark a ďalší významní americkí politici za lacný peniaz získali kľúčové podniky v Kosove ako zaslúžené trafiky za spáchané vojnové zločiny.

Foto: archív

Dočítať sa o tom možno napríklad v nedávno vydanej knihe Prepisovači dejín z pera autorského kolektívu Ľ. Števko, M. Mahút, M. Puchovský a R. MichelkoV pozadí bombardovania Juhoslávie, mimochodom, prvej operácie NATO proti zvrchovanému štátu od konca 2. svetovej vojny, bolo aj podľa autorov zištné konanie amerických elít.

KOSOVO, RIADENÉ SKUPINAMI ORGANIZOVANÉHO ZLOČINU, MOŽNO ĽAHKO DRŽAŤ POD VOJENSKOU KONTROLOU.

Ak k tomu prirátame pevnú ruku NATO nad Afganistanom, kde sa začína tzv. heroínová cesta, ktorú na Balkáne kontroluje Thaci, Pentagón obklopuje Rusko nie práve mierumilovnou a bezpečnou sieťou.

Závislosť Kosova od USA a NATO garantuje, že jeho vláda urobí čokoľvek, o čo ju Washington požiada. Ten zároveň získal pevnú pozíciu v tejto strategicky dôležitej časti Európy, čo mu umožňuje kontrolovať veľkú časť Eurázie a posilňuje jeho pozíciu z hľadiska svetovej rovnováhy síl. Americká prítomnosť v Kosove je tak reálnou bezpečnostnou hrozbou pre Európu.