Zahraničný obchod poznáme nielen z nostalgických debát staršej generácie, keď sa spomínajú staré dobré časy a tzv. PZO (podniky zahraničného obchodu), predstavitelia ktorých boli najlepšie informovaní a pripravení chopiť sa príležitosti, keď prišli dlhoočakávané zmeny na prelome 90. rokov minulého storočia.
Dnes mnohí z nich ovládajú holdingy, ktoré vlastnia fabriky a výrobné haly v oblasti ťažkého aj ľahkého priemyslu. Zahraničný obchod a export je neustále vitálnou súčasťou domáceho biznisu a netýka sa len nadnárodných firiem so zahraničnou vlastníckou štruktúrou.
Slovensko svojou polohou, rozlohou, ale aj integráciou v medzinárodných štruktúrach je bytostne naviazané na globálne obchodné reťazce a citlivo reaguje na vývoj na medzinárodných trhoch.
Pocítili sme aj dynamické obdobia rozvoja, tzv. boom, ale aj obdobia recesií ako napríklad v roku 2009 či minulý rok 2020 v dôsledku koronakrízy. Vlády prichádzajú s ambicióznymi plánmi, masívne pumpujú financie do národných ekonomík. Jediný, kto prežil krízu v pluse, bola Čína.
Na Slovensku sa táto debata prejavila najmä už v často spomínanom Pláne obnovy, ale aj rôznymi vládnymi opatreniami a iniciatívami v oblasti ekonomiky ako napríklad „podnikateľské kilečko“ či štátna podpora pre krízou postihnuté podniky v rámci udržania zamestnanosti.
Samozrejme, slovenskí podnikatelia nečelili len lokálnym obmedzeniam a poklesu domáceho dopytu, ale aj medzinárodným reštrikciám, keď boli uzatvorené hranice a v platnosti ďalšie individuálne opatrenia jednotlivých štátov.
Až donedávna sa zdalo, že tieto témy sú domácim politikom a vláde cudzie, a riešia si iba v osobitných prípadoch. O opatreniach pre podporu exportu bolo letmo počuť minulý rok, ale ničoho konkrétneho sa podnikatelia nedočkali.
Výstaviská ostali zatvorené, do zahraničia sa cestovalo obmedzene, vládne podnikateľské delegácie sa nekonali, maximálne sa verejnosť priebežne dozvedá o rok prekladanom EXPO 2020 v Dubaji.
Pre ekonomiku závislú od exportu je to žalostne málo, a o opaku už nepresvedčia ani účelovo komunikované priebežné štatistiky a makroekonomické ukazovatele v medziročných porovnaniach.
Na niektoré z týchto skutočností podrobnejšie poukázala nedávno zverejnená analýza pod názvom Krehká realita slovenského exportu, ktorú vypracovali v spolupráci Ekonomická univerzita v Bratislave a Rada slovenských exportérov.
Materiál poukazuje na negatívne trendy v oblasti vývoja aktívneho salda zahraničného obchodu, nedostatočné až podpriemerné financovanie inovácií, neuspokojivé výsledky v oblasti odborného školstva a s tým súvisiacu postupnú stratu konkurencieschopnosti slovenských exportérov na zahraničný trhoch.
Rizikovým faktorom podľa analýzy je aj komoditná a teritoriálna štruktúra slovenského vývozu, pretože do veľkej miery závisí na jednom odvetví a jednom trhu. Zdá sa, že spomenutá analýza vyvolala diskusiu.
Deň po jej zverejnení sa ozvalo ministerstvo hospodárstva s avízom o pripravovanej reforme ekonomickej diplomacie a strategickom dokumente o vonkajších ekonomických vzťahoch SR. Potrebu zmien potvrdilo aj ministerstvo zahraničných vecí.
„Považujeme za mimoriadne dôležité analyzovať chronické problémy zahraničného obchodu Slovenska, najmä vo vzťahu k exportnej konkurencieschopnosti malých a stredných firiem.
Osobitný akcent potreby systematického riešenia tohto problému priniesla pandémia COVID-19 a narušenie globálnych hodnotových reťazcov,“ uviedol v medializovanom vyhlásení Stanislav Zábojník, vedúci Katedry medzinárodného obchodu Ekonomickej univerzity v Bratislave.
