V predkresťanskom období ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily. Zároveň boli presvedčení, že ich konanie možno ovplyvniť rôznymi obradmi. Patrí k nim aj vynášanie Moreny, staroslovanskej bohyne zimy a smrti. Jeden z najarchaickejších zvykov na našom území vyjadruje túžbu ľudí po skončení chladného počasia a príchode teplých jarných dní.
Morena symbolizovala zimu. Ak ľudia chceli, aby prišla jar, museli ju utopiť v potoku alebo upáliť. Verili, že zničením Moreny vyženú nebezpečné choroby a smrť, vypudia z dediny nečisté sily, ktoré zadržiavajú vegetáciu, no predovšetkým urýchlia odchod zimy.
Dva týždne pred Veľkonočnou nedeľou – na Smrtnú nedeľu sa mladé dievčatá schádzali v niektorom z dvorov. Tam si pripravili slamenú figurínu a obliekli ju do kroja. Ľudia z dediny pritom ochotne venovali rôzne časti oblečenia, pretože verili, že sa im urodí vysoký ľan.
Oblečenú Morenu potom dievčatá so spevom niesli k potoku. Piesne spievané pri jej vynášaní boli presne určené a patrili k rituálu ničenia symbolu zimy. Na brehu Morenu vyzliekli, zapálili a hodili do vody.
Staré dievky pritom pozorne sledovali, ktorým smerom bude plávať. Ak niektorá z nich zbadala, že sa zastavila v blízkosti chalupy, kde býval slobodný mládenec, ten jej bol súdený.
V niektorých regiónoch Slovenska sa obrad utopením Moreny neskončil. Do jej šiat obliekli jedno z dievčat – kráľovnú, a potom s ňou po domoch vyberali jedlo, z ktorého večer vystrojili hostinu pre dedinskú mládež.
