Pentagón plánuje nasadiť v nemeckom Mainz-Kastel pri Frankfurte novú jednotku, ktorá má byť okrem iného vybavená predtým zakázanými raketami stredného doletu. Jednotku povedie rekonštituované 56. velenie poľného delostrelectva.

Práve velenie s takýmto názvom počas studenej vojny obsluhovalo jadrové rakety stredného doletu Pershing II, umiestnené v Nemecku. Odborníci hovoria o symbolike plánov Pentagónu a poukazujú na potrebu dohody medzi Ruskom a USA, aby sa zabránilo novej raketovej kríze.

Dvojaké rozhodnutie NATO
Okrem obsluhy raketových systémov stredného doletu bude mať nová jednotka – medziservisná pracovná skupina (Multi-Domain Task Force, MDTF) – špecialistov na spravodajské služby, kybernetické zbrane, elektronické vojny a operácie vo vesmíre.

Bude vybavená najmodernejšími útočnými systémami vrátane tých, ktoré sú v súčasnosti ešte len vo vývoji.

„Toto je ďalší krok vpred pre vojenskú prítomnosť USA v Európe, ktorá sa v posledných rokoch rozšírila z dôvodu obáv z čoraz agresívnejšieho Ruska,“ píše Stars and Stripes, periodikum amerického ministerstva obrany.

V reakcii na hromadenie balistických rakiet stredného doletu na európskom území ZSSR, predovšetkým typu Pionier (SS-20), schválili členovia Severoatlantickej aliancie na samite v roku 1979 takzvané dvojaké rozhodnutie NATO.

Znamenalo to, že Spojené štáty postupne nasadia v západnej Európe až 600 rakiet stredného doletu. Išlo o balistické rakety Pershing II a riadené strely BGM-109G, pozemnú verziu Tomahawku. Zároveň Sovietskemu zväzu navrhli rokovania o zničení tohto typu zbraní. Takýto prístup dostal označenie „dvojaké rozhodnutie“.

Výsledkom bolo podpísanie Zmluvy o odstránení rakiet stredného a krátkeho doletu (zmluva INF) v roku 1987. V roku 2019 USA od tejto zmluvy odstúpili, pričom obvinili Rusko z jej porušenia.

A v roku 2020 zástupcovia administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa dali najavo, že chcú zopakovať scenár dvojakého rozhodnutia NATO, aby získali ústupky od Ruska. Nová administratíva sa zrejme rozhodla pokračovať v tejto línii.

Foto: archív

Potreba novej dohody
Expert Ruskej rady pre medzinárodné záležitosti Alexandr Jermakov hovorí, že plány Pentagónu majú niekoľko dôležitých aspektov. MDTF sa stane prvým prevádzkovateľom nových vojenských raketových systémov stredného doletu, ktoré v súčasnosti predstavujú pozemné verzie námorných rakiet Tomahawk a hypersonických komplexov dlhého doletu LRHW.

„Zatiaľ sa plánuje nasadenie piatich skupín týchto špeciálnych raketových síl: dve v indicko-tichomorskom regióne, jedna v Arktíde, rezervná na kontinente a jedna v Európe. Američania opäť pripomenuli, že sa nevzdávajú svojich plánov na rozmiestnenie rakiet stredného doletu v Európe a nezaujíma ich moratórium navrhnuté Ruskom,“ poznamenáva.

Ruský prezident Vladimir Putin totiž v roku 2019 navrhol krajinám NATO zaviesť moratórium na rozmiestňovanie pozemných rakiet stredného a krátkeho doletu v Európe. V roku 2020 svoj návrh zopakoval, Severoatlantická aliancia však ruskú iniciatívu odmietla.

Podľa Alexandra Jermakova sa americký prezident Joe Biden v tejto oblasti správa ešte ofenzívnejšie ako Donald Trump, ktorý plánoval stiahnuť časť amerického kontingentu z Nemecka (až 12-tisíc vojakov). „Vidíme nárast síl o 500 vojakov európskeho MDTF.“

Názov veliteľstva, odkazujúci na jedno z najnapätejších období studenej vojny, považuje tento odborník za „viac ako symbolický“.

Andrej Baklickij, vedúci vedecký pracovník Inštitútu medzinárodných štúdií MGIMO, konzultant PIR centra, sa tiež domnieva, že tent názov nebol zvolený náhodou. „56. velenie bolo rozpustené po vzniku zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu, keďže stratilo svoje opodstatnenie. Jeho obnova je nielen krokom k studenej vojne, ale aj k jej najnebezpečnejšej raketovej zložke,“ hovorí expert.

Hľadanie rusko-amerických dohôd o raketách stredného doletu je preto o to naliehavejšie. Pripomeňme, že Rusko sa zaviazalo nerozmiestňovať takéto systémy na európskej časti svojho územia dovtedy, kým sa takéto rakety neobjavia v Európe.

Foto: archív