Pentagón plánuje nasadiť v nemeckom Mainz-Kastel pri Frankfurte novú jednotku, ktorá má byť okrem iného vybavená predtým zakázanými raketami stredného doletu. Jednotku povedie rekonštituované 56. velenie poľného delostrelectva.
Práve velenie s takýmto názvom počas studenej vojny obsluhovalo jadrové rakety stredného doletu Pershing II, umiestnené v Nemecku. Odborníci hovoria o symbolike plánov Pentagónu a poukazujú na potrebu dohody medzi Ruskom a USA, aby sa zabránilo novej raketovej kríze.
Dvojaké rozhodnutie NATO
Okrem obsluhy raketových systémov stredného doletu bude mať nová jednotka – medziservisná pracovná skupina (Multi-Domain Task Force, MDTF) – špecialistov na spravodajské služby, kybernetické zbrane, elektronické vojny a operácie vo vesmíre.
Bude vybavená najmodernejšími útočnými systémami vrátane tých, ktoré sú v súčasnosti ešte len vo vývoji.
„Toto je ďalší krok vpred pre vojenskú prítomnosť USA v Európe, ktorá sa v posledných rokoch rozšírila z dôvodu obáv z čoraz agresívnejšieho Ruska,“ píše Stars and Stripes, periodikum amerického ministerstva obrany.
V reakcii na hromadenie balistických rakiet stredného doletu na európskom území ZSSR, predovšetkým typu Pionier (SS-20), schválili členovia Severoatlantickej aliancie na samite v roku 1979 takzvané dvojaké rozhodnutie NATO.
Znamenalo to, že Spojené štáty postupne nasadia v západnej Európe až 600 rakiet stredného doletu. Išlo o balistické rakety Pershing II a riadené strely BGM-109G, pozemnú verziu Tomahawku. Zároveň Sovietskemu zväzu navrhli rokovania o zničení tohto typu zbraní. Takýto prístup dostal označenie „dvojaké rozhodnutie“.
Výsledkom bolo podpísanie Zmluvy o odstránení rakiet stredného a krátkeho doletu (zmluva INF) v roku 1987. V roku 2019 USA od tejto zmluvy odstúpili, pričom obvinili Rusko z jej porušenia.
A v roku 2020 zástupcovia administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa dali najavo, že chcú zopakovať scenár dvojakého rozhodnutia NATO, aby získali ústupky od Ruska. Nová administratíva sa zrejme rozhodla pokračovať v tejto línii.
Potreba novej dohody
Sociálni demokrati navrhli odsun tohto jadrového arzenálu z územia Nemecka. Predseda frakcie SPD v Bundestagu Rolf Mützenich sa vyslovil za úplné odstránenie amerických jadrových zbraní z nemeckého územia. „Jadrové zbrane neprispejú k našej bezpečnosti, práve naopak,“ vyhlásil.
Iniciatíva sa však stretla s nesúhlasom nielen konzervatívneho bloku CDU/CSU, ale aj medzi členmi samotnej sociálnodemokratickej strany. Tento arzenál je totiž súčasťou zmluvy s NATO.
Berlín preto nielenže neplánuje zbaviť sa jadrových zbraní, ale zúčastňuje sa na financovaní projektu Pentagónu na modernizáciu jadrového arzenálu. Ministerka obrany Annegret Kramp-Karrenbauerová sa už obrátila na Pentagón so žiadosťou o nákup 30 bojových lietadiel F/A-18 Super Hornet.
Ruský prezident Vladimir Putin totiž v roku 2019 navrhol krajinám NATO zaviesť moratórium na rozmiestňovanie pozemných rakiet stredného a krátkeho doletu v Európe. V roku 2020 svoj návrh zopakoval, Severoatlantická aliancia však ruskú iniciatívu odmietla.
Americký prezident Joe Biden sa v tejto oblasti správa ešte ofenzívnejšie ako Donald Trump, ktorý plánoval stiahnuť časť amerického kontingentu z Nemecka (až 12-tisíc vojakov). „Vidíme nárast síl o 500 vojakov európskeho MDTF.“
Názov veliteľstva, odkazujúci na jedno z najnapätejších období studenej vojny, jE viac ako symbolický.
Spomínané 56. velenie bolo rozpustené po vzniku zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu, keďže stratilo svoje opodstatnenie. Zákaz rozmiestnenia jadrových zbraní USA na nemeckom území by privítalo až 86 percent Nemcov.
Hľadanie rusko-amerických dohôd o raketách stredného doletu je preto o to naliehavejšie. Pripomeňme, že Rusko sa zaviazalo nerozmiestňovať takéto systémy na európskej časti svojho územia dovtedy, kým sa takéto rakety neobjavia v Európe.
