Topenie ľadovcov v Grónsku môže spôsobiť, že svetlo sveta uzrie tajná základňa americkej armády. Za studenej vojny bola skrytá pod večným ľadom a americkým raketám mala umožniť zasiahnuť sovietske územia. Topiaci sa ľad a sneh však v posledných rokoch v potôčikoch stekajú po jej pozostatkoch skrytých pod večne zamrznutou pôdou a do oceánu môžu spláchnuť nebezpečné polychlorbifenyly a rádioaktívny odpad.
Podľa štúdie uverejnenej v časopise Geophysical Research Letters by sa základňa mohla začať pozvoľna odkrývať od roku 2090. Jej tvorcovia pritom dúfali, že bude pod kryosférou odpočívať naveky. Na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia ju vybudoval tím technikov americkej armády Camp Century asi dvesto kilometrov východe od leteckej základne Spojených štátov v Thule.
Oficiálne sa pritom hovorilo len o stavbe laboratórií. V ľadovcových tuneloch sa skutočne skrývali výskumné laboratóriá, nemocnice, kino i kostol. Napájal ich malý atómový reaktor. O tri roky neskôr však americká armáda zverila svojmu generálnemu štábu projekt Iceworm, podľa ktorého mali byť na rovnakom mieste zriadené ďalšie priestory na uskladnenie 600 balistických striel.
Inžinieri krátko po začatí prác zistili, že ľad je živý, pohybuje sa a tunelom hrozí zrútenie. Od projektu sa preto v roku 1967 ustúpilo. Atómový reaktor síce vyzdvihli, no odpad tu zostal. Dnes silnejú hlasy volajúce po vyčistení základne. Náklady na vyhĺbenie večne zamrznutej pôdy a odstránenie odpadu spočívajúceho vo vyše 30-metrovej hĺbke by však boli obrovské.
Podľa experta na ľadovce Williama Colgana sa preto nedá robiť nič iné len čakať… kým sa ľady roztopia. Grónsky minister zahraničia Vittus Qujaukitsoq je však z tejto situácie znepokojený a je odhodlaný označiť vinníka. V roku 1951 Spojené štáty a Dánsko, ktorému vtedy ostrov patril, podpísali zmluvu o obrane Grónska, kde však o týchto raketách nebola ani zmienka. Američania svojho spojenca zjavne zámerne držali v nevedomosti.
Poslankyňa za grónsku opozíciu Sara Olsvigová vyjadrila poľutovanie nad tým, že obranná americko-dánska zmluva bola v otázke početnej vojenskej infraštruktúry zahmlená. Kristian Hvidtfelt Nielsen z aarhuskej univerzity usudzuje, že o zodpovednosť by sa mali podeliť Washington s Kodaňou: „Z morálneho hľadiska majú podľa mňa povinnosť zlikvidovať odpad Dánsko aj Spojené štáty. Američania základňu postavili a Dáni im na to dali povolenie.“
