Za posledných 25 rokov odumrela zhruba polovica koralov v systéme Veľkej koralovej bariéry, ktorá sa nachádza pri pobreží severovýchodnej Austrálie. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej v britskom odbornom časopise Proceedings of the Royal Society, informuje agentúra AFP.
Obrovský úbytok koralov od polovice deväťdesiatich rokov – miestami až o 80 alebo 90 percent – je podľa vedcov následkom klimatických zmien, ktoré nenávratne poškodzujú podmorský ekosystém v tejto najväčšej sústave koralových útesov a ostrovčekov na Zemi.
Nezvratný úbytok koralov v dôsledku otepľovania morskej vody najviac postihuje veľké druhy, ktoré najmä v najsevernejšej časti bariéry už skoro úplne vyhynuli. „Tieto trojrozmerné koraly vytvárajú zákutia, na ktorých sú závislé ryby a iné tvory, takže ich strata ovplyvňuje aj širší ekosystém,“ uviedol pre AFP spoluautor štúdie a profesor z austrálskej Univerzity Jamesa Cooka Terry Hughes.
Približne 2300 kilometrov dlhá koralová bariéra má okrem nevyčísliteľnej prírodnej hodnoty aj nezanedbateľný vplyv na austrálsku ekonomiku. Krajine prinášala pred vypuknutím pandémie koronavírusu štyri miliardy dolárov ročne a zabezpečovala zhruba 64 000 pracovných miest, a to najmä vo sfére cestovného ruchu.
Následkom vysokých teplôt vody prichádza k postupnému podvyživeniu systému a tzv. blednutiu koralov. Začiatkom tohto roka vedci zaznamenali v bariére doposiaľ najrozsiahlejšie blednutie koralových spoločenstiev. Táto udalosť však ešte nebola v plnej miere preskúmaná, a tak nie je zahrnutá v tejto najnovšej štúdii.
Vedci očakávajú, že rozsiahle odumieranie koralov bude pokračovať, ak sa globálnu teplotu nepodarí udržať pod úrovňou stanovenou v parížskej klimatickej dohode. Podľa parížskej dohody by nárast globálnej teploty do konca tohto storočia nemal prekročiť 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie. Ciele v tomto smere sa však stále nedarí napĺňať.
