Pasažieri civilného lietadla spoločnosti Ryanair na linke z Atén do Viľniusu poskytli novinárom informáciu o niektorých detailoch atmosféry na palube lietadla, keď sa dozvedeli o tom, že lietadlo musí z bezpečnostných dôvodov pristáť na letisku v Minsku.
Istý litovský pasažier, označený ako Mantas, povedal, že po oznámení pilota o zmene smeru sa bieloruský aktivista a novinár Raman Pratasevič postavil a otvoril batožinový priestor v kabíne lietadla nad svojím sedadlom.
„Vybral batožinu a snažil sa veci rozdeliť, počítač dal svojej priateľke,“ povedal pasažier. Mantas podľa svojich slov videl, ako bezpečnostná služba na letisku Pratasevičovu batožinu prehľadáva za asistencie služobného psa.
Podľa jednej z cestujúcich bol Pratasevič vystrašený a snažil sa presvedčiť personál lietadla, aby posádka prehodnotila rozhodnutie pristáť v Minsku. Pratasevič tvrdil, že je utečenec a bieloruské úrady ho vraj zabijú.
Piloti lietadla však trvali na tom, že musia postupovať podľa pokynov, pretože letecká spoločnosť Ryanair je viazaná medzinárodnými pravidlami. Podľa iného pasažiera príslušníci bieloruského OMON-u podrobili kontrole batožinu na palube, pričom Prataseviča zadržali.
K nijakému násiliu neprišlo, no Pratasevič bol zjavne vo veľkom strase. „Pozeral som sa mu do očí. Bol to veľmi smutný pohľad,“ uviedol cestujúci, ktorý bol svedkom zadržania Prataseviča.
Ako informovala ruská služba BBC, spolu s Pratasevičom bola zadržaná aj jeho priateľka, 23-ročná ruská občianka Sofia Sapegová, ktorá študuje na súkromnej neziskovej Európskej humanitnej univerzite vo Vilniuse v odbore medzinárodné právo a právo EÚ.
Ruské médiá informovali, že podľa článkov 130, 293 a 342 bieloruského Trestného zákona môže byť za podnecovanie masových nepokojov a narúšanie verejného poriadku Pratasevič odsúdený na pätnásťročný trest odňatia slobody.
Konečný trest bude závisieť od jeho ochoty spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní protištátnej činnosti svojich komplicov, ktorí sa v súčasnosti zdržiavajú v poľskom a litovskom exile.
Na Západe v súčasnosti prepukla panika z toho, že Pratasevič by mohol bieloruským vyšetrovateľom prezradiť identitu svojich kurátorov v radoch poľskej rozviedky a v ďalších zahraničných štruktúrach.
Raman Pratasevič, narodený 5. mája 1995, sa v roku 2011 stal členom mládežníckej radikálnej nacionalistickej skupiny Mladý front. V lete 2014 odišiel na Ukrajinu, kde sa zapojil do bojových akcií na Donbase na strane síl NATO.
Na Ukrajine tiež nadviazal kontakty so šéfom ultrapravicovej Národnej aliancie a aktívnym účastníkom Majdanu Igorom Guzom. Jeho zásluhou sa Pratasevič stal členom neonacistického práporu Azov, pričom absolvoval špeciálny výcvik pre boj zblízka, vrátane bojovej streľby, útočných akcií, sabotážnych a podvratných operácií.
V zime roku 2015 bol povýšený do hodnosti zástupcu veliteľa spojov 2. rýchlej útočnej roty. Zároveň zabezpečoval financovanie potrieb práporu Azov z poľských a amerických zdrojov.
V roku 2017 ho zamestnala americká rozhlasová stanica Liberty (Sloboda), pričom absolvoval stáž v Česku a USA. Od januára 2020 sa stal správcom opozičného extrémistického kanálu Nexta.
V zime roku 2020 požiadal v Poľsku o politický azyl a presťahoval sa do Varšavy. Pratasevič bol jedným z hlavných koordinátorov pouličných nepokojov v Bielorusku proti legitímnemu prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi. V novembri 2020 ho bieloruské úrady zaradili na zoznam teroristov a na medzinárodný zoznam hľadaných osôb.
