Úvod Z DOMOVA Zatvorenie obchodov v nedeľu prinesie prepúšťanie

Zatvorenie obchodov v nedeľu prinesie prepúšťanie

Foto: archív

Do parlamentu smerujú dva návrhy zákazu nedeľného predaja po koronakríze. Ak nebude schválený, zmena sa dotkne najmä veľkoplošných predajní a nákupných cenier. Aktuálnym dôvodom, prečo sú obchody v nedeľu zatvorené, je sanitárny deň.

Poslanci Smeru a ĽSNS však chcú zmenou Zákonníka práce predĺžiť súčasný stav na neurčito a predajne v siedmy deň v týždni zavrieť úplne. Takéto tendencie však prichádzajú aj od koaličných strán OĽaNO a Sme rodina.

Pričom za úplný zákaz nedeľného predaja by bol aj premiér Igor Matovič. Aj keď SaS a Za ľudí sú proti, nie je jasné, ako opozičný legislatívny počin dopadne. Reakcie podnikateľov sú protichodné už dnes. Kým menšie regionálne predajne potravín návrh podporujú, nábytkári a nákupné centrá nešetria kritikou.

Nedele tvoria totiž často až pätinu ich celkového obratu. „Výpadok tržieb by pocítili najmä obchody v turistických oblastiach a tiež blízko hraníc, kde sa dá vycestovať za nákupmi do zahraničia. Pokles tržieb by sa odrazil na znížených platoch, poklese počtu predavačov, aj na znížených daňových príjmoch štátu,“ upozornil riaditeľ INEKO Peter Goliaš.

Hlavným zástancom zákazu je Zväz obchodu Slovenska. „Našou dlhodobou snahou je mať predajne plošne na Slovensku v nedeľu zatvorené za tých istých podmienok, ako je to v prípade zatvorených nedieľ počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja,“ vyhlásil prezident Zväzu Martin Katriak.

Výnimku by zväz pripúšťal v nedele pred Vianocami, Veľkou nocou, prázdninami či po prázdninách, podobne ako v Nemecku alebo Poľsku. Návrh podporila aj Konfederácia odborových zväzov s tým, že pomôže zosúladeniu rodinného a pracovného života a zatraktívni prácu v maloobchode.

Obchodníci však proti argumentu zahraničného vzoru namietajú. „Na základe skúseností z okolitých krajín, ktoré pristúpili k obmedzovaniu predaja v nedeľu, ako je Maďarsko či spomínané Poľsko, je isté, že časť nákupov sa presunie do iných dní, ale nikdy to nebude sto percent,“ uviedol Milan Drahoš, manažér pre česko-slovenský trh predajní s nábytkom PEPCO.

„Aj západná Európa, ktorá historicky aplikovala zákaz nedeľného predaja postupne, deregulovala retailový trh. Napríklad v Taliansku sa zvažoval opätovný zákaz, ale zistili, že by to príliš uškodilo ekonomike, odhadom poklesom o dve percentá na HDP,“ priblížil Nicola Perucconi, konateľ NepiRockcastle Slovakia prevádzkujúcej napríklad slovenskú sieť obchodných centier Aupark.

V súčasnosti je maloobchodný predaj zakázaný počas štátnych sviatkov a niektorých dní pracovného pokoja. Od roku 2017 tak majú zamestnanci v maloobchode voľno 15,5 dňa v roku.

„V prípade nedeľného zákazu by sa nám znížil počet dní predaja až o 69 dní, čiže o viac ako dva mesiace. Netreba zabúdať, že aj počas týchto dní platíme náklady spojené s užívaním prenajatých priestorov,“ upozornil Patrik Čanecký, konateľ odevnej siete LPP Slovakia. Uviedol tiež, že počty zamestnancov by museli znížiť zhruba o desať percent.

Analytik Martin Vlachynský z INESS konštatuje, že ekonomické argumenty sú jednoznačne proti. Zatvorenie obchodov by podľa neho spôsobilo jednak stratu pracovných miest, jednak stratu časti flexibilných úväzkov.

Využívajú ich mamičky, študenti či dôchodcovia, znížilo by to mzdy zamestnancov vinou straty príplatku a taktiež zvýšilo náklady kupujúcich, predovšetkým tých, čo pracujú v nepretržitej prevádzke či v neštandardných časoch.

„Od zavedenia povinných príplatkov sa ukázalo, že mnohí zamestnanci cielene a radi pracujú počas nedieľ či sviatkov práve kvôli zaujímavej výške príplatku,“ potvrdil analytik obchodu Ľubomír Drahovský.