Vo Francúzsku to naďalej vrie. V Paríži opäť protestujú priaznivci hnutia takzvaných žltých viest, a to napriek stredajšiemu oznámeniu, že vláda nepočíta v rozpočte na budúci rok so zavedením dane na pohonné hmoty. Francúzska vláda sa obáva, že sa to opäť nezaobíde bez násilia.
Práve proti zdražovaniu palív žlté vesty pôvodne protestovali. Podľa francúzskych médií však teraz ľudia na demonštráciách už vyjadrujú celkovú nespokojnosť so situáciou vo Francúzsku. Podľa agentúry Reuters je terajšia vlna protestov najväčšia od nepokojov v roku 1968.
Do Paríža sa Podľa Elyzejského paláca vybralo „tvrdé jadro niekoľkých tisíc ľudí“, ktorí mienia „rozbíjať a zabíjať“. Podľa tlače sa na demonštráciu chystajú okrem iného priaznivci krajnej pravice a krajnej ľavice. Zdroj z ministerstva vnútra uviedol, že sa radikalizujú aj niektorí skôr umiernení predstavitelia žltých viest.
Hovorca vlády Benjamin Griveaux nevylúčil, že proti protestujúcim by mohla byť nasadená aj armáda. Minister školstva Jean-Michel Blanquer vyzval Francúzov, aby cez víkend radšej zostali doma. Z bezpečnostných dôvodov zostali uzavreté niektoré parížske pamiatky vrátane Veľkého a Malého paláca a niekoľkých ďalších múzeí a galérií. Zatvorené je aj množstvo obchodov a reštaurácií v centre francúzskej metropoly.
Prezident Macron sa od návratu zo samitu G20 v Argentíne na verejnosti k demonštráciám nevyjadril. Poslanci troch ľavicových parlamentných strán už oznámili, že predložia návrh na vyslovenie nedôvery vláde. Dôvodom je práve jej postup pri riešení krízy okolo žltých viest. Podľa vládnej štatistiky si protesty vyžiadali už štyroch mŕtvych a vyše 900 zranených.
Hnutie žltých viest pomenované podľa neónových reflexných viest, ktoré si počas protestov ľudia obliekajú, je značne nejednotné. Nestojí za ním nijaká politická strana ani odbory a ľudia sa organizujú predovšetkým na Facebooku.
Výrazné osobnosti hnutia, ktoré sa vyjadrujú verejne a rokujú napríklad aj so zástupcami vlády, podľa francúzskych médií čelia nevraživosti ďalších nespokojných ľudí, ktorí si dialóg s politikmi neželajú. Niektorí z hovorcov hnutia dostávajú aj vyhrážky smrťou.
Na protestoch, ktoré pôvodne smerovali predovšetkým proti dani na pohonné hmoty, sa postupne začali prejavovať známky celkovej nespokojnosti Francúzov s vládnymi ekonomickými reformami a rastúcimi životnými nákladmi. Preto sa k protestom chcú pripojiť napríklad aj vodiči kamiónov či poľnohospodári. Na štrajk vyzvala aj menšia odborová organizácia zastupujúca policajtov. Podľa prieskumu agentúry YouGov je popularita prezidenta Macrona teraz na 18 percentách. Premiér Philippe je obľúbený u 21 percent respondentov.
