Úvod Z DOMOVA Zo slovenského vidieka sa za posledných 30 rokov vytratili kravy

Zo slovenského vidieka sa za posledných 30 rokov vytratili kravy

Foto: archív

Za uplynulých 30 rokov sa počty dojníc na Slovensku znížili na jednu štvrtinu pôvodných stavov. „V roku 1989 sme chovali 559-tisíc dojníc a produkcia mlieka dosahovala vyše dvoch miliárd litrov. V súčasnosti sa u nás chová len necelá štvrtina stavov dojníc a produkcia mlieka poklesla na polovicu,“ informovala o tom Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) so sídlom v Nitre.

Priemerná úžitkovosť na prelome 80. rokov dosahovala 3 764 litrov na kravu a rok, aktuálna sa približuje k 7 300 litrom. „Priemerná slovenská úžitkovosť je od minulého roku vyššia, ako je priemer štátov Európskej únie. Pritom až 85 percent európskeho mlieka sa vyrobí v starých členských štátoch,“ skonštatovala Štefániková.

Za posledných 30 rokov skončili produkciu mlieka aj farmy z takých regiónov, kde bola práca v poľnohospodárstve jednou z mála možností na zamestnanie. Len od vstupu Slovenska do Európskej únie poklesol počet podnikov prvovýroby mlieka o polovicu.

Rozhodnutie znížiť stavy dojníc alebo zrušiť ich chov priamo súviselo s finančnou situáciou chovateľov. Tá sa po roku 1989 začala zhoršovať najmä z dôvodu poklesu podpôr. „Polotučné mlieko stálo 2 Kčs a plnotučné 3 Kčs, poľnohospodári v roku 1989 dostávali od spracovateľov za mlieko 4,54 Kčs. V rovnakom období bola cena nafty 7,50 Kčs.

Poľnohospodár si za liter vyrobeného mlieka mohol v tom období kúpiť 0,6 litra nafty. V súčasnosti dostáva chovateľ dojníc za liter mlieka zhruba 33 centov a za liter motorovej nafty platí okolo 1,30 eura. Znamená to, že si môže za liter predaného mlieka kúpiť už len približne štvrť litra nafty, čo je tretina z toho, čo v roku 1989,“ uviedla Štefániková. Až 76 percent ustajňovacích priestorov na chov mliekového hovädzieho dobytka bolo vybudovaných v období od roku 1950 do roku 1989.

„Ak budeme chcieť na Slovensku zachovať výrobu mlieka, bude potrebné opätovne uvažovať o podpore investícií na budovanie a rekonštrukcie ustajňovacích priestorov, podpore nových technológií v oblasti dojenia, kŕmenia, odpadového hospodárstva a iných činiteľov s cieľom zvýšenia efektívnosti výroby mlieka,“ uzatvoril predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.