Keď sa parížska Eiffelova veža, berlínska Brandenburská brána a ďalšie symboly súčasnej Európy rozžiaria farbami vlajky niektorej z krajín, každý vie, čo sa stalo.

Aj človek bez absolútneho záujmu o politiku spozná, kde sa pre zmenu rozpútalo peklo teroristického účtovania so svetom. V noci na stredu kričali dominanty metropol priesvitom belgickej trikolóry.

Výbuch pod sídlom Európskej komisie
Samovražedné útoky šialených džihádistov odpravili z povrchu zeme vyše tri desiatky a skaličili či zranili dve stovky prišelcov či pasažierov bruselského letiska a metra. Pozorovatelia okamžite nachádzali súvislosti s novembrovým peklom v Paríži, tentoraz však fanatici zasiahli priamo do tela a nervových centier euroríše. Nálož totiž vybuchla temer pod zadkami najvyšších eurobyrokratov.

Výbuch v strašnej sile rozmetal súpravu metra pri stanici Maelbeek v blízkosti budovy Európskej komisie, ku ktorej sa z podzemia rútili stovky vydesených ľudí a plazil závan dusivého dymu. Symbolicky sa dotýkal sídla inštitúcie, ktorá kontinent ohlupuje rečami o porozumení voči migrantom, neraz bez dokladov vandrujúcim dobrodruhom s nevypočítateľnými zámermi.

Foto: archív
Foto: archív

EXPLÓZIE NEUBLÍŽILI NIJAKÉMU ČINOVNÍKOVI ČI NEBODAJ KOMISÁROVI EUROVLÁDY.

Opäť to schytali nešťastníci, ktorí boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Zvyšku „plebsu“ dal cenné rady belgický premiér Charles Michel: „Teraz sa musíme všetci zomknúť“ okolo vlády a EÚ. Tej EÚ, ktorá sa na vyčíňanie „hostí“ pozerá z vďačnej pozície štatistu.

Nezaostávala svetová ani slovenská demokratická tlač: „To posledné, čo teraz potrebujeme, je nechať rozhodovať krikľúňov, ktorí by chceli zatvárať hranice,“ zvestuje denník N, ktorý objavne zisťuje, že „teroristi útočili na európsku otvorenosť“.

Bez povšimnutia by nemalo zostať vyjadrenie sa nemeckej exposlankyne za CDU Very Lengsfeldovej: „Vinu za útok v Bruseli pripisujem kancelárke Angele Merkelovej.“

Foto: archív
Foto: archív

NATO ako obranný pakt?
Príčiny dnešnej horúčky v triaške z teroristickej vendety však siahajú ešte pred Merkelovej pozývacie extempore, v ktorom vábila privandrovalcov do Európy. Mohli by sme sa vrátiť k vojnovým udalostiam v Iraku či Líbyi v zábere niekoľkých predchádzajúcich rokov či desaťročí.

Veď v čom sa líši výpovedná hodnota a humanistické posolstvo správy o bombových útokoch v Bruseli v marci 2016 od správy o bombardovaní Tripolisu v marci 2011? Alebo od správy o bombardovaní Bagdadu v marci 2003, keď najradikálnejší moslimskí fanatici získavali zbedačených súvercov do rodiacich sa štruktúr budúceho ISIS?

SPÔSOBILO BOMBARDOVANIE BELEHRADSKÝCH PÔRODNÍC LETECTVOM NATO V MARCI 1999 MENŠIE PEKLO, AKO BRUSELSKÉ VYČÍŇANIE MOSLIMSKÝCH KAMIKADZE?

Rozdiely, pravda, nájdeme. Po pustošivých náletoch NATO celý svet neoplakával obete, hoci mŕtvi boli takisto bezbrannými civilistami. NATO nevraždilo len v konkrétny deň, ktorý sa vzápätí stal „čiernym“, ale metodicky, sústavne v priebehú týždňov i mesiacov.

Dnes má NATO ideálnu šancu konečne sa raz predstaviť v duchu svojej preambuly ako „obranný pakt“ a ochrániť svojich členov pred terorizmom. Ak sa totiž európski potentáti, ktorí si už pričuchli k štipľavému západu z dymu po explózii, nespamätajú dnes, zajtra už budú zbytočne oplakávať „európsku slobodu“, pretože nebude čo. Ostane im len meniť farby na osvietených symboloch európskych miest.

Foto: archív
Foto: archív

Moment výbuchu na bruselskom letisku: