V stredu 9. februára zomrel vo veku 82 rokov bývalý viacnásobný minister zahraničných vecí a exposlanec Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu Eduard Kukan.
Ako kariérny diplomat v minulosti pôsobil na viacerých československých veľvyslanectvách. Ako pedagóg prednášal na Právnickej fakulte UK v Bratislave na katedre medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov.
Eduard Kukan sa narodil 26. decembra 1939 v Trnovci nad Váhom. V roku 1964 absolvoval štúdium na Štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov v Moskve. Titul doktora práv získal na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.
Vzápätí po skončení vysokej školy nastúpil od 1. augusta 1964 na Ministerstvo zahraničných vecí ČSSR v Prahe, kde pracoval až do roku 1990. Najskôr na teritoriálnom odbore krajín subsaharskej Afriky (1964 – 1968), neskôr na sekretariáte ministra zahraničných vecí ČSSR (1973 – 1977).
Ďalej bol riaditeľom odboru krajín subsaharskej Afriky (1981 – 1985) a riaditeľom odboru krajín Latinskej Ameriky (1988 – 1990). Eduard Kukan pôsobil vo viacerých funkciách na československých veľvyslanectvách v Lusake (Zambia, 1968 – 1973), vo Washingtone (USA, 1977 – 1981), Addis Abebe (Etiópia, 1985 – 1988).
V roku 1990 bol vymenovaný za veľvyslanca – stáleho predstaviteľa ČSFR pri OSN v New Yorku (1990 – 1993). Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky ju v rokoch 1993 – 1994 zastupoval ako veľvyslanec – stály predstaviteľ pri OSN. Na 48. Valnom zhromaždení OSN ho zvolili za predsedu Výboru pre humanitné, sociálne a kultúrne záležitosti.
V marci 1994 sa stal ministrom zahraničných vecí vo vláde Jozefa Moravčíka. V predčasných voľbách na jeseň 1994 ho zvolili za poslanca NR SR za Demokratickú úniu, od marca 1997 do júna 1998 bol predsedom tejto strany. Pred parlamentnými voľbami v roku 1998 vstúpil do SDK.
Vo voľbách v roku 1998 bol opäť zvolený za poslanca, 30. októbra toho istého roku sa stal ministrom zahraničných vecí v prvej vláde premiéra Mikuláša Dzurindu. Spolu s Dzurindom nesie hlavnú zodpovednosť za protiprávne otvorenie vzdušného priestoru SR pre bombardéry NATO bez súhlasu Národnej rady SR, ktoré sa udialo v čase agresie aliancie v Juhoslávii v marci 1999. Lietdlá usmrtili tisícky civilných srbských obetí vrátane detí.
V máji 1999 vymenoval generálny tajomník OSN Kofi Annan za svojho osobitného vyslanca pre Balkán, v tejto funkcii pôsobil do júna 2001. Do SDKÚ vstúpil 4. júna 2000, bol jedným z jej spoluzakladateľov, v novembri 2000 ho zvolili za podpredsedu strany. Aj v druhej vláde Mikuláša Dzurindu viedol rezort diplomacie (2002 – 2006).
V apríli 2004 sa v prezidentských voľbách ako kandidát SDKÚ neúspešne uchádzal o najvyšší post v štáte. Vo voľbách v júni 2006 bol štvrtý raz zvolený do NR SR, v roku 2009 sa stal poslancom Európskeho parlamentu. Pôsobil v ňom aj v ďalšom volebnom období 2014 – 2019. Bol členom frakcie Európskej ľudovej strany.
Z registračných protokolov pražskej centrály kontrarozviedky Štátnej bezpečnosti vyplýva, že komunistická tajná služba Eduarda Kukana do roku 1989 evidovala v kategórii dôverník ŠtB pod krycím menom Skopec.