Vo veku 83 rokov zomrel v Prahe režisér a herec Juraj Herz. Narodil sa 4. septembra 1934 v Kežmarku. Pochádzal zo židovskej rodiny, ktorá ako mnohé iné v jeho rodnom meste počas 2. svetovej vojny formálne konvertovala na kresťanstvo – jej členovia sa dali pokrstiť evanjelickým farárom, čím sa vyhli deportáciám. Herz bol však celý život ateistom.
Bol absolventom Umelecko-priemyselnej školy v Bratislave a vyštudoval bábkoherectvo na DAMU v Prahe. Stal sa hercom i režisérom v pražskom divadle Semafor, neskôr režisérom na Barrandove. Ako herec sa predstavil napríklad vo filmoch Kdyby tisíc klarinetů (1964), Limonádový Joe aneb Koňská opera (1964), Pacho, hybský zbojník (1975) alebo Což takhle dát si špenát (1977).
Režíroval filmy ako Znamení Raka (1966), Holky z porcelánu (1974), Den pro mou lásku (1976), Panna a netvor (1978), Deváté srdce (1978), Upír z Feratu (1981), Buldoci a třešně (1981), Straka v hrsti (1983), Zastihla mě noc (1985) či Galoše šťastia (1986). Za televízny film Sladké hry minulého léta (1969) podľa poviedky G. de Maupassanta získal Zlatú nymfu v Monte Carle.
Bol autorom filmových prepisov literárnych diel Sběrné surovosti (1965), Spalovač mrtvol (1968), Petrolejové lampy (1971) alebo Morgiana (1972). Od roku 1987, po odchode do Nemecka, nakrúcal najmä pre televíziu. Okrem iného režíroval seriál Černí baroni (2004).
Medzi jeho posledné snímky patria horor T.M.A. (2009), dráma Habermannův mlýn (2010) a poviedková dráma Slovensko 2.0 (2014), na ktorej spolupracoval s režisérmi a režisérkami Martinom Šulíkom, Petrom Kerekesom, Zuzanou Liovou, Mišom Suchým, Ondrejom Rudavským, Petrom Krištúfkom, Vierou Čákanyovou, Mirom Jelokom a Ivetou Grófovou. V roku 2009 mu udelili Českého leva, v roku 2013 získal na Medzinárodnom filmovom festivale Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne cenu Zlatá kamera. V roku 2015 vydal autobiografiu Autopsie (pitva režiséra).
