Vo veku 98 rokov zomrel v Ríme kardinál Jozef Tomko, ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho Slováka pôsobiaceho vo Vatikáne, kde vzhľadom na historické politicko-spoločenské okolnosti prežil väčšinu svojho života.
“S bolesťou v srdci a zároveň s nádejou na vzkriesenie oznamujeme, že vo svojom bydlisku v Ríme v kruhu najbližších spolupracovníkov odovzdala svoju šľachetnú dušu Pánovi Jeho Eminencia kardinál Jozef Tomko,“ uviedla vo vyhlásení Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.
Jozef Tomko sa narodil 11. marca 1924 v obci Udavské v okrese Humenné. Na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave začal študovať v školskom roku 1943/1944.
V roku 1945 ho košický biskup Jozef Čársky poslal na štúdiá do Ríma. V Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého dostal ďalšiu kňazskú formáciu a študoval na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme.
Po roku 1948 sa nemohol vrátiť do vlasti. V Ríme prijal 12. marca 1949 sviatosť kňazstva. V rokoch 1950 – 1965 pracoval ako vicerektor a ekonóm Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a pokračoval v štúdiu na Pápežskej lateránskej i na Pápežskej gregoriánskej univerzite.
V roku 1959 bol signatárom iniciatívy na vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme – inštitúcie na výchovu kňazského dorastu a zároveň i strediska náboženského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí.
Počas Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965) pracoval ako odborný poradca pre vieroučné otázky. Pápež Ján Pavol II. ho 12. júla 1979 vymenoval za titulárneho arcibiskupa a generálneho tajomníka Synody biskupov. Biskupskú vysviacku prijal 15. septembra 1979 v Ríme a obrad vysvätenia vykonal pápež Ján Pavol II.
Na Slovensko mohol prísť až v roku 1968, no neskôr v čase normalizácie jeho nedobrovoľné vyhnanstvo pokračovalo. V roku 1985 sa stal prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov aj kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity a bol vymenovaný za kardinála.
Vo vlasti sa opäť objavil až v roku 1989. Jeho vystúpenie kardinál na zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady 21. apríla 1991 bolo historickou udalosťou. Po zrieknutí sa úradu prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov 9. apríla 2001 ho pápež povolal do sedemčlennej komisie kardinálov pôsobiacej vo Vatikáne. Súčasne sa stal členom dozornej rady Vatikánskej banky IOR.
Od 23. októbra 2001 do 1. októbra 2007 bol predsedom Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy. V roku 2002 mu prezident SR Rudolf Schuster udelil Rad Bieleho dvojkríža 1. stupňa.
Bohatá bola aj jeho literárna tvorba. Okrem iných diel napísal napríklad štúdiu Význam sv. Cyrila a Metoda v slovenskom katolicizme a v slovenských dejinách (1984), ktorú vydal aj v angličtine. Napísal aj viacero kníh približujúcich jeho misijné cesty na rôznych kontinentoch.
