Vo veku 87 rokov zomrel politológ a bývalý rektor Univerzity Komenského (UK) Miroslav Kusý. Informáciu potvrdila Lenka Millerová z oddelenia vzťahov s verejnosťou UK. Politológ, filozof, bývalý popredný komunistický ideológ, neskôr odporca režimu a ponovembrový rektor UK v Bratislave Miroslav Kusý bol jedným zo signatárov Charty 77.
Bol zakladateľom Slovenského helsinského výboru, Nadácie Milana Šimečku a predsedom komisie Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO – United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization) pre ľudské práva na Slovensku.
Miroslav Kusý sa narodil 1. decembra 1931 v Bratislave. V roku 1954 vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Potom sa vrátil do Bratislavy, kde pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK), najprv ako odborný asistent, potom docent a nakoniec v rokoch 1967-1970 ako profesor marxistickej filozofie.
Po vylúčení z Komunistickej strany Slovenska mu štátna moc v roku 1970 zakázala pedagogickú činnosť. V rokoch 1970 – 1979 pracoval ako dokumentarista Novinárskeho študijného ústavu v Bratislave. V roku 1977 sa ako jeden z prvých signatárov Charty 77 stal účastníkom disidentského hnutia, ktoré vyústilo do udalostí roku 1989.
V auguste 1989 ho ako člena tzv. Bratislavskej päťky uväznili. Proces proti Bratislavskej päťke skončili demonštrácie počas Nežnej revolúcie v novembri 1989. Jedna z nich sa uskutočnila priamo pred Justičným palácom, kde boli členovia Bratislavskej päťky väznení.
Po páde socializmu bol Miroslav Kusý zakladateľom a do roku 1998 vedúcim Katedry politológie FF UK, ako aj zakladateľom Centra UNESCO pre výchovu pre ľudské práva. V rokoch 1990 – 1991 bol rektorom Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1991 – 1992 pôsobil ako kancelár prezidenta ČSFR Václava Havla pre Slovensko. V posledných troch desaťročiach v médiách ako politológ komentoval politické dianie na Slovensku, pričom často čelil kritike pre svoju jednostrannosť a neobjektívnosť.
Miroslav Kusý je autorom mnohých filozofických a politologických odborných monografií a článkov v československých a zahraničných časopisoch, napríklad Úvod do filozofie (1961), O vzťahu telesnej a duševnej práce (1962), O vzťahu teórie a praxe (1962), Marxistická teória poznania (1963), Filozofia politiky (1966), Marxistická filozofia (1967), Inštitucionálna revolúcia (1968), Úvod do filozofie (1982), Európska skúsenosť s reálnym socializmom (1983, Toronto – s Milanom Šimečkom), Na vlnách Slobodnej Európy (1990), Zakázané písomnosti (1990), Eseje (1991), Čo s našimi Maďarmi? (1998), Veľký brat a Veľká sestra (2000 – s Milanom Šimečkom).

(Foto: archív)