Bývalý slovenský politik a bankár Ing. Michal Kováč, CSc, ktorý bol v rokoch 1993 až 1998 prvým prezidentom druhej Slovenskej republiky, zomrel v stredu 5. októbra o 19.50 h vo veku 86 rokov v Nemocnici svätého Michala v Bratislave na zlyhanie srdca.
„Rodine vyjadrujeme úprimnú sústrasť, napriek našej snahe sa nám ho už nepodarilo zachrániť,“ povedal Ivan Netík, hovorca ministerstva vnútra, pod ktoré nemocnica patrí. Lekári ho mali resuscitovať niekoľko minút. V nemocnici bol hospitalizovaný už niekoľko dní.Kováč ležal v nemocnici od piatka (30.9.). Najskôr bol v umelom spánku a na pľúcnej ventilácii. Potom sa však jeho zdravotný stav mierne zlepšil, podľa Netíka ho preto odpojili od prístrojov a Kováč dýchal sám.
„Potom však opäť začal mať problémy, zase bol v umelom spánku, lekári ho opäť dali na pľúcnu ventiláciu,“ vysvetlil Netík. Kováčovi začali zlyhávať orgány. Exprezidenta museli pre zdravotné problémy počas niekoľkých mesiacov hospitalizovať viackrát. Exprezidenta roky trápila aj Parkinsonova choroba.
Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša v okrese Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Humennom (1946-1950) a Vysokú školu ekonomickú (VŠE, dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave (1950-1955). Na VŠE zostal pôsobiť ako asistent (1955-1956), v rokoch 1956-1967 bol jej externým pedagógom. V tom istom čase pôsobil aj v Oblastnom ústave Štátnej banky Československa (ŠBČS, 1956-1965). V rokoch 1965-1966 prednášal v Bankovej škole na Kube, 1967-1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne v Spojenom kráľovstve. V roku 1969 ho z Londýna odvolali, v roku 1970 vylúčili z Komunistickej strany Československa.
Stal sa bankovým úradníkom v ŠBČS, pobočke Bratislava-mesto. V bankovníctve pracoval do roku 1989. Popri tom bol vedecko-výskumným pracovníkom Výskumného ústavu pre financie a úver, neskôr pracovníkom Ústredného ústavu národohospodárskeho výskumu (1978-1989), kde sa venoval problémom menovej politiky. V rokoch 1987-1989 tiež externe prednášal na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita – STU) v Bratislave.
Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). V decembri 1989 sa stal ministrom financií, miezd a cien SR vo vláde národného porozumenia (vo funkcii bol do mája 1991, po odvolaní Vladimíra Mečiara z postu predsedu vlády podal demisiu).
V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol ako kandidát VPN zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR (Československej socialistickej republiky) resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR, 1990-1992). V rokoch 1991-1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť.
Po parlamentných voľbách v roku 1992 bol členom Predsedníctva FZ ČSFR, dňa 25. júna 1992 ho zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do zániku ČSFR k 31. decembru 1992. Ako kandidát HZDS bol Michal Kováč poslancami Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) 15. februára 1993 v druhom kole prezidentských volieb zvolený za prvého prezidenta samostatnej Slovenskej republiky (SR). Hlavou štátu a súčasne hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR bol od 2. marca 1993 do 2. marca 1998.
