Vo veku 77 rokov zomrel dlhoročný maďarský menšinový politik na Slovensku Miklós Duray. V minulosti pôsobil ako poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR, neskôr Národnej rady SR, do ktorej bol zvolený za Stranu maďarskej koalície, v roku 2012 premenovanú na Stranu maďarskej komunity (SMK).
Duray sa narodil 18. júla 1945 v Lučenci. Strednú školu absolvoval vo Fiľakove. Následne študoval geológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde bol promovaný v roku 1971 a v roku 1977 získal titul RNDr.
V rokoch 1965 až 1968 bol predsedom Klubu maďarských vysokých škôl a študentov v Bratislave. V tom istom roku založil a viedol Československé združenie mládeže Maďarska, ktoré vtedajšie ministerstvo vnútra zakázalo v novembri nasledujúceho roka.
V politike pôsobil od roku 1965. Vstúpil do nej ako člen Kultúrneho spolku maďarských pracujúcich v Československu, neskôr Csemadoku, kde sa stal členom ústredného výboru a členom predstavenstva na jeden rok v roku 1968. Koncom roka 1969 Duray na svoje funkcie v Csemadoku rezignoval.
Od roku 1973 do 1977 bol členom Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Ďalších 12 rokov pôsobil ako geológ v Doprastave. V roku 1978 založil spolu s Lászlóom Nagyom a Petrom Püspökym Výbor na ochranu práv Maďarov v Československu. Duray bol v rokoch 1983 a 1985 dvakrát vo väzení, kde podpísal Chartu 77.
Bol organizátorom prvej porevolučnej politickej strany Maďarskej nezávislej iniciatívy, ktorá vznikla 18. novembra 1989 v Šali. Za poslanca Federálneho zhromaždenia bol kooptovaný 31. januára 1990. Bol zároveň predsedom hnutia Spolužitie. Poslancom federálneho parlamentu zostal aj po slobodných voľbách v roku 1990.
Vo voľbách do NR SR v rokoch 1994, 1998, 2002 a 2006 bol opakovane zvolený za poslanca. Za SMK-MKP bol zvolený za poslanca NR SR vo volebnom období 2006 až 2010. Bol členom Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Vo voľbách v roku 2012 sa už jeho strana SMK nedostala do parlamentu.
Národne orientovaní politici ho často obviňovali z agresívnej šovinistickej politiky voči Slovákom a kritizovali za otvorené snahy o vytvorenie maďarskej územnej a politickej autonómie na území južného Slovenska. Často bol označovaný za hlavného predstaviteľa maďarských iredentistických snáh v SR.
