Vo veku nedožitých 90 rokov zomrela 31. decembra manželka exprezidenta SR Michala Kováča a bývalá prvá dáma Emília Kováčová. Narodila sa 8. februára 1931 v Bratislave, kde aj vyrastala. Popri zamestnaní študovala na Vysokej škole ekonomickej (dnes Ekonomická univerzita).
Počas vysokoškolských štúdií sa zoznámila so svojím neskorším manželom Michalom Kováčom. Zosobášili sa 15. júna 1956, cirkevný sobáš mali v septembri 1956 v Dóme sv. Martina v Bratislave. Manželia Kováčovci majú dvoch synov, Juraja a Michala.
Emília Kováčová bola vysokoškolskou pedagogičkou, v rokoch 1966 až 1967 bola poverená vedením Katedry sociálneho rozvoja a práce Národohospodárskej fakulty VŠE. Prezident Václav Havel ju vymenoval za profesorku v odbore zamestnanosti a sociálneho rozvoja.
Akademickej kariére sa venovala 35 rokov, ako autorka či spoluautorka je podpísaná pod viacerými odbornými publikáciami a vysokoškolskými učebnicami. Jej manžel Michal Kováč sa po Novembri 1989 stal ministrom financií v slovenskej vláde (1990 – 1991).
Za prezidenta Slovenskej republiky ho poslanci slovenského parlamentu zvolili 15. februára 1993, inaugurovaný bol 2. marca 1993. Emília Kováčová sa tak vo veku 62 rokov stala prvou dámou SR.
Okrem protokolárnych povinností sa venovala aj charite, ľuďom s postihnutiami, pomáhala okrem iného napríklad Slovenskému Červenému krížu, od roku 1993 zastávala funkciu čestnej prezidentky SČK. Jedenásteho februára 1994 tiež prijala funkciu čestnej prezidentky Ligy proti rakovine SR a prevzala nad ňou patronát. Mala takisto vlastnú Nadáciu Emílie Kováčovej, bola jej správkyňou.
Michalovi Kováčovi vypršalo funkčné obdobie 2. marca 1998. Spolu s manželkou Emíliou sa venovali charite aj naďalej. Výkonná rada SČK ocenila dlhoročnú prácu Emílie Kováčovej a 3. mája 2007 jej venovala najvyššie vyznamenanie – Čestnú striebornú medailu Henryho Dunanta.
Keď na sklonku roku 2010 vydal Michal Kováč knihu svojich spomienok Pamäti – Môj príbeh občana a prezidenta, Emília Kováčová povedala: „Dôležité bolo uviesť najpodstatnejšie momenty zo vzniku štátnosti.
Nedá sa zabudnúť, ako sa pokojnou mierovou cestou rozišla predchádzajúca štátnosť a vznikli dva suverénne štáty. Túto skutočnosť a prijatie medzi demokratické štáty sa manžel snažil napĺňať pri všetkých politických krokoch a počinoch.“
