Vo veku 84 rokov podľahla rakovinovému ochoreniu bývalá ministerka zahraničných vecí Spojených štátov amerických Madeleine Albrightová. Tento post zastávala v rokoch 1997 – 2001 ako prvá žena v dejinách USA.
Jej rodina vo vyhlásení uviedla, že „milujúca matka, stará mama, sestra a priateľka“, ako aj „neúnavná bojovníčka za demokraciu a ľudské práva“ zomrela v kruhu rodiny a priateľov.
23. januára 1997 stala šéfkou americkej diplomacie v administratíve prezidenta Billa Clintona. V tom čase bola najvyššie postavenou ženou v americkej vláde. Ministerstvu zahraničných vecí šéfovala do 20. januára 2001.
Narodila sa 15. mája 1937 v Prahe ako Marie Jana Korbelová. Jej otec Josef Korbel bol kariérnym diplomatom, ktorý z obavy pred nacistickým prenasledovaním pre svoj židovský pôvod konvertoval na katolícku vieru.
Druhú svetovú vojnu rodina prežila v azyle vo Veľkej Británii. Po nej sa Albrightovej rodičia vrátili do Prahy, ale po roku 1948 emigrovali znova, tentoraz do USA. Vo svojej životopisnej knihe spomenula aj svoj židovský pôvod. O tom, že jej rodičia sú židia, podľa nej nevedela až do svojich 59 rokov, keď smerovala na post šéfky diplomacie Spojených štátov.
V 70. rokoch pracovala ako hlavná poradkyňa amerického senátora Edmunda Muskieho pre legislatívu, bola členkou Národnej bezpečnostnej rady a štábu Bieleho domu, kde zodpovedala za zahraničnopolitickú legislatívu. V ďalších desaťročiach takisto pôsobila v oblasti medzinárodných vzťahov.
Albrightová bola ako členka prvého kabinetu 42. amerického prezidenta Billa Clintona od 1. februára 1993 veľvyslankyňou Spojených štátov pri OSN. V decembri 1996 ju prezident USA Bill Clinton vymenoval do svojej druhej vlády na už spomenutý post ministerku zahraničných vecí USA.
V tejto funkcii presadila vojenskú agresiu USA a NATO proti Juhoslovanskej zväzovej republike bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Pri bombardovaní, ktoré bolo trestom za to, že juhoslovanská vláda vedená Slobodanom Miloševičom bránila odtrhnutiu Kosova od srbského územia, zahynuli tisícky civilných obetí.
Počas krvavých útokov trvajúcich takmer tri mesiace bola použitá aj medzinárodnými konvenciami zakázaná munícia. Odvtedy mala Albrightová vo svete nelichotivú prezývku “balkánska mäsiarka”. Exministerka zomrela v predvečer 23. výročia začiatku americkej agresie v Juhoslávii (24. marca 1999).
Kritici tiež Albrightovej vyčítajú, že v Bosne v rokoch 1992 – 1995 verejne podporila džihád, manipulovala s faktami okolo známych masových hrobov Srebrenici a v roku 2012 sa spolu s bývalým veliteľom NATO počas bombardovania JZR, generálom vo výslužbe Wesley Clarkom podieľala na skupovaní kľúčových podnikov v Kosove, najmä na privatizácii kosovského Telekomu.
Podľa medializovaných informácií sa Albrightová sa zúčastnila na výberovom privatizačnom konaní, ktoré bolo ušité na mieru jej firme Albright Capital Management. Firma Albright Group už predtým zarobila 20 miliónov dolárov na lacnej kúpe a vzápätí drahom predaji kosovského mobilného operátora Ipko zahraničnej spoločnosti.
V roku 1996, v čase, keď Albrightová pôsobila na poste veľvyslankyne USA pri OSN, jej v televíznom interview moderátorka pripomenula, že vinou amerických sankcií proti Iraku zomrelo pol milióna detí, čo je viac ako v Hirošime. “Stálo to za to?” – opýtala sa moderátorka. “Bola to ťažká voľba, ale stálo to za to,” odpovedala Albrightová.
Exministerka bola blízkou priateľkou bývalého česko-slovenského a neskôr českého prezidenta Václava Havla. Ten v roku 1999 politicky podporil Albrightovej vojnu v Juhoslávii, keď verejne vyhlásil, že ”povaha náletov a bômb je výlučne humanitárna.” Havel neskôr Albrightovú navrhoval ako kandidátku na prezidentku Českej republiky.
Albrightová vždy jasne deklarovala svoj nepriateľský vzťah k Ruskej federácii. V istom rozhovore sa vyjadrila, že nie je spravodlivé, aby jedna krajina (Rusko) vlastnila také obrovské nerastné bohatsvo a mala by sa s ním podeliť. Politológovia to analyzovali ako dôkaz nepísanej doktríny USA majúcej za cieľ rozdeliť Rusko a zmocniť sa jeho surovinovej základne.
“Bola to skutočná americká vlastenka, zohrala kľúčovú úlohu v našej transformácii národa spoza železnej opony k národu žijúcemu a presadzujúcemu slobodu a demokraciu. Náš región bol vždy v jej srdci a ona bude vždy v našom. Nech odpočíva v pokoji,“ regovala na sociálnej sieti na exministerkinu smrť prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Koncom 90. rokov pritom Albrightová nazvala Slovenskú republiku “čiernou dierou” na mape Európy, pretože politika vtedajšej vlády Vladimíra Mečiara dostatočne nevychádzala v ústrety mocenským záujmom USA a Západu.
