Približne pred dvomi desaťročiami sa objavili prvé „konšpiračné teórie“, podľa ktorých by malo v budúcnosti prísť k postupnému zrušeniu hotovosti. Netreba byť veľkým mysliteľom na to, aby si človek uvedomil, že svet bez fyzických peňazí by znamenal zánik jednej zo základných ľudských slobôd. Snaha globalistických síl koncentrovať finančnú a tým pádom aj reálnu moc do svojich rúk, je evidentná.
Centrálne banky naliehajú na čo najrýchlejšie ukončenie platieb v hotovosti. Reči o uľahčení života ľudí zavedením výlučne digitálnych peňazí, o urýchlení platieb či zjednodušení cestovania bez potreby navštevovať zmenárne sú síce sčasti pravdivé, ale zároveň zavádzajúce. Globalizátorom v skutočnosti ide o to, aby spoločnosť fungovala tak, aby nik nemohol byť mimo totálnej kontroly. Ak platíte výlučne kartou alebo mobilom, už dnes o vás vedia takmer všetko.
Elektronické platby nie sú však len jedným z prostriedkov kontroly človeka. Ďalším nebezpečenstvom bezhotovostného menového systému je možnosť zamedziť “neposlušnému” občanovi prístup k jeho peniazom, ktoré má vo virtuálnej forme uložené v banke. Stačí na to málo: napríklad vystupovať verejne proti politickému systému, kritizovať riadenú migráciu, kritizovať metódy liberalizmu, skrátka mať politicky nekorektné názory a neposlúchať mocných.
Výlučne bezhotovostný systém však nedávno testovali vo Švédsku a experiment nedopadol podľa predstáv jeho zadávateľov. Analýza ukázala, že spoločnosť nemôže fungovať, ak nebude v obehu aspoň 20 percent peňazí v hotovosti. Potrebu zachovania bankoviek a mincí si uvedomuje aj rakúska Ľudová strana, ktorá chce právo na hotovostné peniaze zakotviť do ústavy.
Zdôvodnila to tým, že masívnym postupom digitalizácie v uplynulých rokoch je základné právo na používanie peňazí v hotovosti čoraz viac v ohrození. Tiež pripomenula, že štát a firmy chcú zároveň získať väčšie množstvo údajov od svojich občanov či zákazníkov. Podľa strany vedie toto smerovanie k tomu, že v obehu je stále menej peňazí a ľudia čoraz častejšie platia digitálnymi spôsobmi.
Kto napríklad v obchodoch platí hotovosťou, sám rozhoduje o tom, kto má informácie o jeho spotrebiteľskom správaní, argumentuje strana. Používanie finančnej hotovosti je navyše výhodné pre starších ľudí, ktorí nestíhajú držať krok s najnovším technologickým vývojom.
Podobný návrh Slobodnej strany Rakúska odročil v júli ústavný výbor. Zdôvodnil to tým, že nebol celkom v súlade s legislatívou. Nová vláda Rakúska však chce teraz vypracovať ústavné nariadenie, ktoré má chrániť základné práva občanov a je v súlade s európskym právom. Tak jej držme palce.
