Zvolenie Zuzany Čaputovej do funkcie prezidentky vyzeralo ako megaúspech krajiny – preberanie cien ako na bežiacom páse, vytváranie imidžu megaúspešnej osoby, sem-tam prihodenie titulu dobre že nie osobnosť galaxie. Jej príbeh už pozná hádam aj posledný kocúr v Hornej Dolnej…
Po moralizovaní o ľudských právach vo vzťahu k Číne sa vybrala na návštevu Nemecka. Jej chôdza i oblečenie pri stretnutí s Angelou Merkelovou miestami pripomínali návštevu bábkového prezidenta kolónie u svojho protektora. Najvýstižnejšie celú návštevu zhrnul poslanec SNS Anton Hrnko, ktorý ju označil ako neúspešnú, čo nepriamo potvrdili aj médiá.
Preložené do ľudskej reči, nemecké médiá návštevu prezidentky Čaputovej odignorovali. V Slovenskej republike sa túto bariéru ticha snažili prelomiť médiá spriaznené s kadekým, ktorých hlásna trúba Denník N bol nútený priznať, že táto návšteva zostala mimo pozornosti médií v Nemecku…
Výhovorky, že mali konkurenciu v iných, významnejších návštevách, neobstojí. Skôr to vyzerá ako znak, že prezidentka Slovenskej republiky je bezvýznamná osoba, ktorá si do Nemecka chodí po pokyny ako sa má správať, čo má národu hovoriť a ako ho má správne opíjať „progresívnymi ideami“ a rôznymi teóriami o slušnosti či právnom štáte…
Osobitou kapitolou sú vzťahy s Ruskom. Zuzana Čaputová sa v rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Zeitung na jeho adresu vyjadrila, že „Rusko sa v SR snaží presadiť do verejnej mienky dezinformačnými médiami“. Potom ho označila za významného globálneho hráča, s ktorým musíme konštruktívne hovoriť. Slovenská republika však aj napriek tomu podporuje sankcie proti nemu…
