V Londýne sa začalo dvojdňové odvolávacie pojednávanie v kauze zakladateľa serveru WikiLeaks Juliana Assangea, ktoré sa týka jeho možného vydania do Spojených štátov. Americká vláda po januárovom neúspechu trvá na jeho stíhaní v USA.
Zároveň predstavila niekoľko záruk týkajúcich sa jeho prípadnej väzby, ktoré podľa nej zásadne menia situáciu. Okrem iného avizovala, že keby Assangea v USA odsúdili, mohol by si trest odpykať v rodnej Austrálii.
Washington pripomenul svoj nesúhlas s rozhodnutím obvodnej sudkyne Vanessy Baraitserovej, ktorá v januári rozhodla, že Assange by nemal byť vydaný do Spojených štátov. Mohol by totiž podľa nej v americkom väzení spáchať samovraždu.
Jej rozhodnutie sa opieralo o posudok psychiatra Michaela Kopelmana, podľa ktorého má Austrálčan krehké duševné zdravie. USA označujú posudok za zavádzajúci a Baraitserová ho vraj vôbec nemala brať do úvahy.
Zakladateľ WikiLeaks sa momentálne nachádza v londýnskom väzení Belmarsh a hrozí mu až 175 rokov odňatia slobody. Jeho projekt WikiLeaks od roku 2010 zverejnil vyše 700-tisíc tajných dokumentov o amerických vojenských operáciách v Iraku a Afganistane.
Americké úrady ho obviňujú z porušenia špionážneho zákona a zo spiknutia s cieľom získať tajné dokumenty. Stúpenci Juliana Assangea považujú jeho stíhanie za spolitizované a za útok na slobodu prejavu.
