Lídri vojenského prevratu v africkom Gabone oznámili, že dočasným prezidentom krajiny bude veliteľ Prezidentskej stráže Brice Oligui. Vo vyhlásení zároveň potvrdili nočný zákaz vychádzania.
Generála Oliguiho jednomyseľne vymenovali za predsedu „výboru pre prechod a obnovenie inštitúcií“, uviedol v televízii Gabon 24 zástupca armády za prítomnosti desiatok dôstojníkov.
Podľa vyhlásenia ponechá výbor až do odvolania v platnosti zákaz vychádzania od 18:00 h do 6:00 h. Ten v Gabone zaviedli po voľbách z uplynulého víkendu. Zosadená vláda tiež prerušila prístup na internet, ktorý už v krajine po prevrate obnovili.
Oligui podľa oznámenia tiež nariadil obnoviť vysielanie francúzskych staníc France 24, RFI a TV5 Monde, ktoré zosadená vláda dočasne zakázala s argumentom, že o voľbách v krajine neinformovali objektívne a vyvážene.
Vojaci v Gabone v miestnej televízii oznámili prevzatie moci, anulovanie výsledkov prezidentských volieb z 26. augusta, ako aj rozpustenie všetkých inštitúcií vrátane vlády, parlamentu a ústavného súdu. Do odvolania tiež uzavreli hranice.
Stalo sa tak krátko po tom, ako volebná komisia informovala, že prezidenta Aliho Bonga, ktorý je pri moci už štrnásť rokov, opätovne zvolili na tretie funkčné obdobie. Aktéri prevratu vyhlásili, že Bongo čelí obvineniam z vlastizrady, a oznámili zadržanie ďalších vládnych predstaviteľov a Bongovho syna Nouredina.
Oligui, celým menom Brice Clotaire Oligui Nguema, sa stal veliteľom Prezidentskej stráže, elitnej armádnej jednotky, v roku 2020. Podľa medializovaných informácií je príbuzným zosadeného prezidenta, ktorého otec Omar Bongo vládol Gabonu od roku 1967 do svojej smrti v roku 2009.
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell vyhlásil, že vojenský prevrat v Gabone nemožno porovnávať s prevratom v Nigeri. Argumentoval tým, že gabonskí vojaci zosadili opätovne zvoleného prezidenta Aliho Bonga po víťazstve v údajne zmanipulovaných voľbách.
„Situácia v Nigeri a Gabone nie je rovnaká. V Nigeri bol prezident zvolený demokraticky, v Gabone nastal niekoľko hodín pred vojenským prevratom prevrat inštitucionálny,“ povedal Borrell pre televíziu CNN. Podľa Borrella nie je táto stredoafrická krajina demokratická, kým Niger pred prevratom demokratickým štátom bol.
„Vojenské prevraty situáciu, prirodzene, neriešia, no nemôžeme zabúdať na to, že voľby v Gabone boli plné nejasností,” poznamenal šéf diplomacie EÚ. Dodal, že európski diplomati sa snažia v kríze Gabone zohrávať úlohu sprostredkovateľov.
Gabonu po vojenskom prevrate pozastavili všetky aktivity v rámci Africkej únie (AÚ). Rozhodla o tom s okamžitou platnosťou Mierová a bezpečnostná rada AÚ. Rada uviedla, že ostro odsudzuje prevzatie moci vojakmi v Gabonskej republike, ktorí v zosadili prezidenta Aliho Bonga.
Rada dodala, že Gabon sa bude môcť zúčastňovať na aktivitách AÚ a činnosti orgánov a inštitúcií 55-člennej organizácie až po obnovení ústavného poriadku v krajine. Gabonskí armádni velitelia prisľúbili, že dodržia všetky záväzky v rámci štátu i smerom k zahraničiu vrátane darcov, rozvojových partnerov či veriteľov.
