Ak sa povie slovo „cestoviny“, každému ako prvé napadne Taliansko, ktoré je na svoje národné jedlo hrdé. Túto pochúťku obľubujú ľudia po celom svete, ale málokto vie, že jej vývoj siaha do čias pred naším letopočtom.

Špagety, kolienka a vrtuľky
Cestoviny nevymysleli Taliani ako jediní. Pozná ich viacero kultúr a na ich výrobu používali rôzne receptúry a suroviny. Sú tiež základom prípravy ľahkých jedál stredomorskej kuchyne. Talianske zdroje sa v počte druhov cestovín rôznia.

NIEKTORÉ PRAMENE UVÁDZAJÚ, ŽE EXISTUJE 600 DRUHOV CESTOVÍN, INÉ POZNAJÚ ASI 310 TVAROV, KTORÉ MAJÚ AŽ 1 300 MIEN.

Foto: archív
Foto: archív

V Taliansku má často každý región či mesto vlastný názov pre mnohé druhy cestovín. Vedeli by ste rozoznať pappardelle, fettuccine, fusilli, vermicelli, linguine, conchiglioni, rigatoni, farfalle, penne, fiori, corallini, ravioli, cannelloni či tortellini?

Bežný človek je rád, ak rozozná špagety, kolienka a vrtuľky. Vyznať sa v cestovinách je hotové umenie a ani praví Taliani nepoznajú všetky ich druhy. Priemerný Talian pritom ročne zje neuveriteľných 51 kilogramov cestovín.

Rezance pochádzajú z Nemecka
História ich prípravy siaha až do ďalekých čias pred naším letopočtom. Cesto sa pripravovalo z dvoch základných surovín, múky a vody. Potom sa sušilo na slnku, trhalo na menšie kúsky a varilo.

V minulosti sa tvrdilo, že cestoviny priviezol do Európy taliansky cestovateľ Marco Polo, ale v skutočnosti tu boli dávno predtým, ako ich priniesol známy dobrodruh. Asi 400 rokov pred naším letopočtom boli súčasťou jedálneho lístka Etruskov.

Číňania ich poznali dokonca oveľa skôr. Pochutnávali si na nich už tritisíc rokov pred naším letopočtom. Rezance ako špecifický druh cestovín majú svoj pôvod v Nemecku a záznamy o ich výrobe pochádzajú z 13. storočia. V Taliansku sa spočiatku vyrábali doma.

Foto: archív
Foto: archív

PRVÉ TOVÁRNE NA VÝROBU CESTOVÍN ZAČALI VZNIKAŤ V 17. STOROČÍ A AJ VĎAKA NIM SA ZAČALI ROZŠIROVAŤ TVAROVÉ KREÁCIE A RÔZNORODOSŤ.

Prvé paradajky priviezol Cortéz z Ameriky do Európy v roku 1519, ale Taliani potrebovali ďalších 200 rokov, kým sa v kuchyni objavila ich legendárna paradajková omáčka, patriaca v súčasnosti medzi taliansku klasiku.

Rôzne tvary aj farby
Semolinové cestoviny sa pripravujú zo semoliny, čo je špeciálny druh 100-percentnej durum (tvrdej) pšenice. Sú výživnejšie ako tie klasické z bielej múky.

Foto: archív
Foto: archív

SEMOLINA DODÁVA CESTOVINÁM AJ KRÁSNU ŽLTÚ FARBU, PEVNOSŤ A VYNIKAJÚCU CHUŤ.

Pasta Frecso sú čerstvé, poväčšine doma vyrobené cestoviny z pšeničnej múky, vajec, vody a kvapky bieleho vína. Zväčša bývajú hladké, ale môžu byť aj tvarované. Často sa plnia rôznymi sladkými a slanými náplňami.

Základom pre pasta Secca je tvrdá pšeničná krupica a voda. Pri dlhšom varení sa nerozvaria, najlepšie sú však polotvrdé alebo al dente. Patria sem linguine, tagliatelle, penne či farfalle.

Pasta Colorata sú farebné cestoviny, ktorým pridáva farbu zelenina. Môže ísť o cviklu, paradajkový pretlak či špenát. Rôzne zaujímavé farby sa dajú vyčarovať aj pridaním korenín, ktoré cestoviny nielen zafarbia, ale aj ochutia.

Zvyk jesť špagety vidličkou a lyžičkou prišiel zo Spojených štátov amerických, Taliani používajú iba vidličku. V talianskych reštauráciách sa cestoviny podávajú ako primo piatto, teda prvé jedlo po predjedle.

Foto: archív
Foto: archív