Úvod ZO ZAHRANIČIA Gruzínsko stále neplní požiadavky na vstup do EÚ. Jej vlajku spálili demonštranti

Gruzínsko stále neplní požiadavky na vstup do EÚ. Jej vlajku spálili demonštranti

Foto: archív

Gruzínsko sa dlhodobo snaží o vstup do Európskej únie aj NATO, ale bez úspechu. Nedarí sa mu totiž splniť vstupné požiadavky Bruselu. K problémom patrí predovšetkým politická rozpoltenosť krajiny a z nej vyplývajúca nestabilita spoločnosti. EÚ však od Gruzínska žiada napríklad i reformu súdnictva, zvýšenie slobody médií aj menší vplyv oligarchov na vedenie štátu.

Politická scéna v Gruzínsku je paralyzovaná od volieb v roku 2022, keď sa spoločnosť rozdelila na dva tábory. Výsledky volieb totiž opozícia vyhlásila za zmanipulované a odvtedy bojkotuje parlament.

Mimovládnym organizáciám prekáža aj najbohatší Gruzínec Bidzina Ivanišvili, ktorý kedysi aktívne pôsobil v politike. Už dávnejšie však stiahol do úzadia, ale mimovládky aj napriek tomu tvrdia, že z pozadia stále riadi gruzínsku politiku.

Situácia v súdnictve sa najnovšie nepozdáva ani Spojeným štátom, ktoré sudcov Micheila Chinchaladzeho, Levana Murusidzeho, Irakliho Shengeliu a Valeriana Tsertsvadzeho obviňujú z účasti na významnej korupcii a uvalili na nich dokonca sankcie.

Títo sudcovia podľa Washingtonu zneužili svoje postavenie predsedov súdov a členov Najvyššej súdnej rady Gruzínska, čím podkopali právny štát a vieru verejnosti v gruzínsky súdny systém. Preto oni „ani ich najbližší rodinní príslušníci nie sú spôsobilí na vstup do Spojených štátov amerických“.

Aj napriek proeurópskemu a proatlantickému kurzu však nemožno Gruzínsko považovať za jednoznačne prozápadne orientované. V krajine existuje pomerne silná skupina takzvaných tradicionalistov, ktorá odmieta, aby sa krajina zaradila k satelitom Washingtonu. S nevôľou sa u tejto časti obyvateľstva stretávajú i snahy o vstup do EÚ.

Nesúhlas s týmto smerovaním krajiny sa prejavil aj počas nedávnej demonštrácie, keď jej účastníci odstránili vlajku Európskej únie z budovy parlamentu a spálili ju. Masové protesty v Gruzínsku vyvolal nedávny návrh zákona o zahraničných agentoch, ktorý parlament neskôr stiahol.

Jeho kritici tvrdili, že sa navrhovatelia inšpirovali ruským zákonom. Podobné pravidlá pritom platia aj v Spojených štátoch, čo sa však v médiách zvyčajne v tejto súvislosti nespomína.

Brusel vníma všetky tieto problémy, ktoré stoja na ceste Gruzínska do Európskej únie. Aj preto mu Európska rada zatiaľ neudelila štatút kandidátskej krajiny, na rozdiel od Ukrajiny a Moldavska.

Takisto nie je reálny ani jeho vstup do NATO, a to aj napriek tomu, že Washington už dlhšie prejavuje záujem o rozšírenie svojho vplyvu na Kaukaz. V súčasnej napätej situácii medzi Východom a Západom by však vstup do aliancie priniesol tejto postsovietskej republike len nestabilitu a možný rozvrat.

Demonštranti spálili vlajku EÚ. (Foto: archív)