Nemecko má ďalší rekord. Počet cudzincov v krajine dosiahol nové najvyššie hodnoty: podľa údajov nemeckého štatistického úradu ich tam žije 10,9 milióna. Pri celkovom počte obyvateľov Nemecka – 83 miliónov – to znamená, že každý ôsmy človek pochádza z inej krajiny.
Čistý prírastok cudzincov oproti roku 2017 je 292-tisíc, teda takmer tri percentá. K výraznému nárastu počtu prisťahovalcov prišlo predovšetkým v dôsledku migračnej krízy. Od začiatku roka 2015 až do februára 2019 požiadalo v Nemecku o azyl takmer 1,7 milióna ľudí.
Pribudli však aj občania členských štátov Európskej únie, ktorí do Nemecka prišli za prácou. Ich počty za posledné tri roky vzrástli zhruba o pätinu. Nemecku chýbajú kvalifikované pracovné sily a časť z týchto neobsadených miest v rámci voľného pohybu osôb zapĺňajú práve Európania z okolitých krajín.
Ľudia tam prichádzajú aj z oveľa väčšej diaľky. Najviac sa ich do Nemecka sťahuje z Indie. Na celkovom počte cudzincov v krajine sa Indovia podieľajú 12 percentami. Nasledujú Číňania s 9 percentami, hneď za nimi občania Bosny a Hercegoviny (8 percent) a Spojených štátov (7 percent). Väčšina je v produktívnom veku, prototypom je zhruba 35-ročný muž.
Rastúci trend možno pozorovať aj v oblasti západného Balkánu. Ak zrátame prisťahovalcov z Albánska, Kosova, Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny, zistíme, že dokopy tvoria štvrtinu všetkých tých, ktorí do Nemecka prichádzajú za prácou.
Na jednej strane síce Nemecko potrebuje doplniť chýbajúcu pracovnú silu, ale na druhej strane nedokáže donútiť odísť ľudí bez povolenia pobytu. Najčastejšie sa to týka tých, ktorým úrady zamietli žiadosť o azyl ako bezdôvodnú. Nemecko má chronický problém s ich vyhosťovaním.
Úrady dokonca nemajú úplný prehľad o tom, kto sa v krajine nachádza a aký má status. Mnohí sú tam doslova len trpení. Typickým príkladom je niekto, kto nelegálne prekročil hranice Nemecka a podal žiadosť o azyl, ktorú však úrady zamietli, niekedy aj opakovane.
Ak sa jeho pobyt dodatočne nezlegalizuje, napríklad sobášom s nemeckým občanom, dostane úradnú výzvu na opustenie krajiny. Ak sa tak nestane, má nasledovať vyhostenie. To sa však pre ťažké vykonanie zväčša formálne odloží.
Minister vnútra Horst Seehofer navrhuje, aby okrem takýchto „trpených“ pribudla ďalšia kategória, a to „trpený s nejasnou identitou“. Týkala by sa všetkých bez platných dokladov, často zámerne utajujúcich svoju identitu. Ide vraj až o štvrtinu trpených osôb.
