Severná Kórea skúma rozsiahly plán, podľa ktorého by sa stala regionálnym prepravným centrom. Čiastočne sa pritom inšpirovala úspechom Singapuru či Švajčiarska. Krajina má podľa ekonóma severokórejskej vlády a pracovníka Hospodárskeho inštitútu severokórejskej Akadémie sociálnych vied Ri Ki-songa záujem aj o pripojenie k medzinárodným finančným inštitúciám, ak sa členské štáty vzdajú svojej nepriateľskej politiky vo vzťahu k Pchjongjangu.
Ri Ki-song vyhlásil, že hoci sankcie za posledný rok zosilneli, ekonomika krajiny si udržala stabilný rast. HDP sa vlani zvýšil na 30,704 miliardy USD z 29,595 miliardy v roku 2016 a 24,998 miliardy v roku 2013. Napriek očakávaniam Washingtonu sa teda v dôsledku sankcií ekonomika stala efektívnejšou a viac sebestačnou.
KĽDR napríklad vyvinula druh hnojiva, využívajúceho uhlie namiesto dovážaných ropných produktov. Zlepšila aj metódu výroby ocele. Keby sa však sankcie zrušili, mohla by sa Severná Kórea rozvíjať ako Švajčiarsko alebo Singapur, ktoré majú málo zdrojov i malé územie, ale dokázali využiť svoju geografickú polohu.
„Nachádzame sa v centre východnej Ázie, náš Kórejský polostrov má veľmi výhodnú geografickú polohu. V budúcnosti sa budeme snažiť spolupracovať so susednými krajinami na rozvoji dopravy. Ak využijeme naše železnice z juhu cez Sibír, mnohé krajiny dajú prednosť našim železniciam pred prepravou po mori,“ vyhlásil Ri Ki-song.
V prvom rade by však mal Washington zmierniť sankcie proti Pchjongjangu a prestať trestať tých, ktorí s KĽDR obchodujú. Financie potrebné na rozvoj by mohla Severná Kórea získať napríklad od medzinárodných finančných inštitúcií. Zatiaľ jej však „pre snahy nepriateľských krajín ako USA a Japonsko“ nevyšla ani spolupráca s Ázijskou rozvojovou bankou, o ktorú sa intenzívne pokúšala koncom 90. rokov 20. storočia.
