Venezuelský prezident Nicolás Maduro napísal pápežovi Františkovi list, v ktorom ho požiadal, aby mu pomohol v dialógu s opozíciou. Samotný Maduro to povedal v rozhovore pre taliansku televíziu SKY TG24 s tým, že dúfa, že jeho list je už vo Vatikáne alebo na ceste doň.
V interview, ktoré bolo nakrútené na vojenskej základni, Maduro povedal, že je “v službe v Kristovej veci”. V tomto duchu požiadal Františka, aby so svojou ochotou a úsilím napomohol a podporil dialóg s opozíciou. Dodal, že dúfa v pozitívnu odpoveď. Maduro sa zároveň obrátil na Európu, ktorú vyzval, aby sa nedala “vtiahnuť do bláznovstva” amerického prezidenta Donalda Trumpa v zmysle zvyšovania možnosti zahraničnej intervencie vo Venezuele.
Niekoľko krajín EÚ koncom januára Madura varovalo, že ak do ôsmich dní neoznámi termín novej voľby hlavy štátu, uznajú lídra opozície a predsedu venezuelského parlamentu Juana Guaidóa za dočasného prezidenta. Stanovené ultimátum vypršalo v nedeľu, pričom Maduro výzvu na nové voľby odmietol.
Viaceré európske krajiny následne uznali Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely a vyzvali ho, aby vypísal nové prezidentské voľby. Urobili tak doposiaľ Francúzsko, Španielsko, Švédsko, Británia, Nemecko, Dánsko, Holandsko, Rakúsko či pobaltské krajiny Litva a Lotyšsko. Najnovšie sa k nim pridala aj Česká republika, čo na sociálnej sieti oznámil tamojší minister zahraničných vecí Tomáš Petříček.
Maduro v reakcii zopakoval, že odmieta ultimáta stanovené akoukoľvek krajinou. V prejave, ktorý odvysielala štátna televízia, zároveň odmietol Spojenými štátmi sprostredkovanú humanitárnu pomoc v podobe dodávok potravín a liekov. Povedal pritom, že Venezuela nie je krajinou žobrákov. Guaidó medzičasom na sociálnej sieti vyjadril vďačnosť lídrom EÚ, ktorí ho podľa jeho slov podporili v boji za slobodu Venezuely.
Nicolás Maduro po regulérnych prezidentských voľbách, ktoré zahraniční pozorovatelia označili za korektné, sa 10. januára ujal vlády vo Venezuele na ďalšie šesťročné obdobie. Guaidó sa 23. januára vyhlásil za dočasného prezidenta. Washington ho okamžite uznal a Madura označil za nelegitímnu hlavu štátu. Legitimitu Guaidóa následne uznala tiež Kanada a aj niektoré latinskoamerické krajiny, ktoré sú pod tlakom USA.
