Hoci sa jeho politické hnutie vo voľbách na Slovensku nedostalo do NR SR, na pôde Európskeho parlamentu ďalej bojuje za slovenské záujmy. O aktuálnych témach, ktoré rezonujú v Bruseli a Štrasburgu, sme sa zhovárali s europoslancom Milanom Uhríkom.

Na pôde europarlamentu ste kritizovali migračnú “politiku otvorených dverí” EÚ. V diskusii k štúdii Frontexu a OSN ste poukázali na to, že až 80 percent migrantov tvoria moslimskí muži, pričom ich príchod zabezpečujú rôzne mimovládne organizácie. Varovali ste, že sa chystá organizovaná záplava Európy Afričanmi. V dokumente, v ktorom sa okrem iného uvádza, že je vraj stále málo solidarity s migrantmi, vám osobne chýbajú dopady na obyvateľstvo, sociálny systém, vznik uzavretých komunít, nebezpečenstvo terorizmu či rast kriminality. Aké boli reakcie v pléne na vašu kritiku? Je reálne súčasné trendy v migračnej politike Bruselu zastaviť?

Stále prebieha diskusia k vypracovaným analýzam, ale žiaľ, slniečkarov a ľavičiarov zaujímajú len imigranti, nie následky pre Európanov či Slovákov. Členské štáty vraj majú málo hraničných prechodov pre chudákov z Afriky.

Vraj nestačí mať pre nich pripravené prechody každých sto kilometrov. Treba hustejšie, aby sa migranti nemuseli toľko nachodiť a čakať na uplatnenie „práva na azyl“. Taktiež tvrdia, že tzv. pushbacky, teda zatlačenie ilegálov späť za hranice, sú nezákonné a musia skončiť. Lebo všetkých podľa nich treba prijať.

Vraj zatváranie národných hraníc škodí uplatňovaniu ľudských práv – imigrantov, samozrejme, a taktiež musí skončiť. Sú toho stovky strán. A to všetko má byť súčasťou „novej spoločnej migračnej politiky únie“, ktorú posúvali do ďalších rokovaní aj veľmi zaujímavé mená spomedzi europoslancov.

Zmena Európy na Afriku nesmie Bruselu prejsť. Preto sa budem týmto témam na európskej úrovni intenzívne venovať. Reakcie progresívcov ma nezaujímajú. A každý trend je možné zvrátiť. Nesmieme sa vzdať.

Už minimálne dvadsať rokov mnohí európski politici, analytici či publicisti upozorňujú, že EÚ speje k centralizovanému superštátu. Zdá sa, že teraz sa k nemu priblížila. EP odhlasoval historický návrh na zásadnú reformu EÚ, ktorá sa má zmeniť na “vojenskú federáciu” s vlastnou armádou, kde členské štáty už nebudú mať právo veta, má vzniknúť funkcia európskeho prezidenta a fakticky európska vláda, ktorá okrem iného prevezme celoúnijné riadenie zdravotníctva a školstva. Vy ste hlasovali proti tomuto návrhu, pričom návrh prešiel len tesne 17 hlasmi. Čo znamená schválenie zámeru? Teraz už vzniku európskeho superštátu nič nestojí v ceste, alebo je možný aj iný vývoj?

Je to nebezpečný návrh, ktorý umožňuje zmeny zakladajúcich zmlúv aj v týchto nových oblastiach. Autorom návrhu je asi najradikálnejší progresívec, ktorý v Bruseli nedávno vykrikoval, ako treba Zelenskému poslať rakety dlhého doletu.

Skrátka blázon, ktorý presadzuje všetko protinárodné a všetko, čo uberá kompetencie jednotlivým štátom. Ja som však presvedčený, že kompetencie štátov musia byť chránené a európske regulácie by nemali expandovať.

Europarlament svoju oficiálnu požiadavku na „reformu EÚ“ teda schválil, teraz bude na rade vyjadrenie členských štátov – čiže vlád jednotlivých krajín. Tieto veci sa však všeobecne dejú dosť nenápadne a plazivo, preto sa snažím o nich z Bruselu vždy čo najviac informovať a všetkých varovať. Aj to je moja práca.

Foto: archív
Na jednej strane sa EÚ chce prezentovať ako silný superštát, na druhej sa dostáva do politického a ekonomického područia Spojených štátov. Únia síce má svojho vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku, ale v skutočnosti nerobí autentickú zahraničnú politiku a počúva príkazy spoza oceána. Nesvojprávnosť lídrov únie je viditeľná aj v otázke protiruských sankcií a dodávok zbraní na Ukrajinu. Ako sa pozeráte na tento aspekt európskej politiky?

Európska diplomacia je stratená v priestore. Nevie čo chce, nevie čo povedať, nevie ktorým smerom sa vydať, nevie zaujať nijaké vlastné stanovisko. Európska únia zahraničnú politiku len „nakupuje“.

Je výhradný spotrebiteľ, ktorý pozerá čo sa deje okolo, čo kto predáva a slepo kopíruje čo hovoria Američania spoza oceána. Smelo môžeme povedať, že európska diplomacia v súčasnosti prakticky neexistuje.

Washington bojuje proti Rusku cudzími rukami, svoje geopolitické záujmy presadzuje prostredníctvom Bruselu. Už aj čínski predstavitelia si všimli, že Európania nekriticky podporujú Ukrajinu na podnet USA, čo je v rozpore s ich vlastnými záujmami, keďže z Ruska dovážajú zemný plyn a ďalšie suroviny. Vy sám ste svojho času povedali, že Amerika robí z Európy svojho energetického vazala a buduje závislosť Európy od USA. Kam to až môže dospieť?

To už vidí hádam každý, kto sa na veci pozerá aspoň trochu nezúčastnene. Kto na situácii profituje? Kto to všetko platí? V koho blízkosti sa bojuje a kto prelieva krv? U čínskych predstaviteľov to ani nie je prekvapenie, keďže geopolitický zápas sa na diaľku uskutočňuje aj proti Číne, čo potvrdzuje Jeffrey Sachs a ďalší významní pozorovatelia.

U nerastných surovín je tendencia, odtrhnúť sa od ruských a brať viac tie americké, pomerne jasná. Hoci diverzifikácia je v poriadku, neželaným efektom sú konečné ceny pre spotrebiteľa. A to je hlavný dôvod prečo netreba ničiť svoje vzťahy s východom, ale radšej naďalej komunikovať a kupovať lacno.

Únia pripravuje ďalší balík sankcií, ktorý by mal obsahovať aj zákaz dovozu ruského jadrového paliva. Pre Slovensko by to predstavovalo vážny ekonomický a bezpečnostný problém, keďže naše jadrové elektrárne sú stavané na konkrétny typ paliva, ktorý nám dodáva Rusko a navyše od nás bezplatne odoberá vyhoreté jadrové palivo, čo je významné z ekologického hľadiska. Budete vyvíjať nejakú osobnú iniciatívu z titulu vašej funkcie, aby ste prijatiu takéhoto zákazu zabránili?

Hlavnú iniciatívu musí vyvinúť slovenská vláda. A keďže plánovala robiť suverénnu politiku, očakávam jej jednoznačný nesúhlas s týmto balíkom sankcií. Myslím, že si aj samotní predstavitelia dobre pamätajú, čo znamenala skúška iného paliva v našich jadrových elektrárňach.

Alebo sa bude pokračovať v trende, že ruské palivo kúpia Francúzi, ktorí nám ho predajú násobne drahšie a vláda sa bude môcť tváriť, že sa „odtrhla od ruských surovín“? Nerozumiem týmto výhybkám, ktoré nás stoja peniaze. Máme zaujať jasné a logické stanovisko, hájiť ho, argumentovať, biť sa za náš postoj a presadzovať ho na každej úrovni.

Foto: archív
Nedávno ste verejnosť upozornili na fakt, že Brusel pod heslom „BeFit“ chystá nové federálne európske dane. Čoho sa budú tieto dane týkať a čo je podľa vás dôvodom ich zavedenia? Dochádzajú vedeniu EÚ peniaze?

Bruselu chýbajú peniaze, tak chystá nové dane. Majú sa volať cynicky BeFit, pretože keď Vám EÚ zoberie časť zárobku, tak vďaka tomu asi budete „fit“. No povedzte, neznie to fajn?

Komisia najprv rozdávala miliardy počas tzv. pandémie, zaviedla emisné povolenky a uhlíkové clá, no a dnes chcú prechodné obdobie na zdaňovanie všetkých firiem, ktoré tvoria pracovné miesta.

Za nové dane pre Brusel hlasovali v legislatívnom uznesení Europarlamentu všetci progresívci spolu so Smerom, KDH a OĽaNO. Konzervatívne a vlastenecké frakcie boli proti. Ja som bol proti, lebo s „federálnymi“ daňami pre Brusel skrátka nesúhlasím. EÚ má peňazí dosť. Nech stopne peniaze pre imigrantov a dúhové mimovládky. A nech neberie peniaze občanom.

Dlhodobo sa venujete téme pripravovanej pandemickej zmluvy WHO a v tejto súvislosti ste vystupovali aj v Európskom parlamente. Väčšina slovenskej populácie má však o možných dôsledkoch prijatia tejto zmluvy len veľmi hmlisté predstavy. O čo v nej vlastne ide?

Nedávno som sa v europarlamente aj zúčastnil konferencie ohľadne novej zmluvy, ktorú pripravuje Svetová zdravotnícka organizácia. Konečne sa o nej začína hovoriť nahlas aj na najvyšších úrovniach. O čo ide?

Pandémie vraj budú znovu, budú častejšie, a preto sa musí spoločnosť pripraviť. Z mimoriadnych opatrení, ktoré boli počas covidu chce WHO spraviť v podstate štandardné riešenie. Nová zmluva má odporúčania WHO urobiť pre štáty právne záväznými.

Tým sa skončí suverenita a o opatreniach – a životoch ľudí po celom svete – budú rozhodovať nevolené elity, ktoré sa budú zodpovedať jedine tak svojim sponzorom. Pre vyhlásenie pandémie už nebude potrebná vysoká úmrtnosť či svetové pokrytie. Pandémie bude podľa potreby (koho asi?) vyhlasovať WHO.

Môžeme sa teda pripraviť na kampane a pandémie strachu. WHO má získať cenzorské právomoci na boj proti dezinformáciám. Pandemická zmluva sa má schvaľovať väčšinovým hlasovaním v roku 2024 a účinná má byť od roku 2025. Ide o absolútne neprijateľný dokument, a zastaviť ho môže len vláda, respektíve zástupca Slovenska vo WHO.

Má Slovenská republika možnosť zabrániť jej dôsledkom na národnej úrovni? Alebo je možné v tomto prípade obísť rozhodnutie slovenského zákonodarného zboru? Ako europoslanec ste vyzvali našu vládu, aby ochránila Slovensko pred nadvládou farmaceutického biznisu a novými svetovládnymi pravidlami WHO. Čo konkrétne ste mali na mysli?
Foto: archív

Bol by som rád, keby sa tejto téme naši vládni predstavitelia dostatočne venovali, pretože ich nečinnosťou nám „môže ujsť vlak“ a Slovákom štátna suverenita. Dosť o tom hovorili pred voľbami, ale dnes o tom nepočuť, len upokojovanie ľudí, že o nič nejde.

Trochu tomu nerozumiem. Veď ak som niečo považoval za riziko a za neprijateľné pred voľbami, tak pracujem a hovorím rovnako aj po voľbách. Veď to riziko nezmizlo. V skutočnosti totiž ide o snahu WHO vo dvoch líniách.

Prvá je tá, ktorá sa prijíma s novou zmluvou a áno, tú potvrdzujú národné parlamenty. Druhá je však tá, ktorou si WHO poisťuje prípadné zlyhanie prvej úrovne, a to je dopĺňanie už existujúcich zmlúv – tzv. medzinárodných zdravotných predpisov IHR – o ďalšie presuny právomocí. A to je moment, kde podľa mňa je dnes vláda pasívna a mala by byť práve veľmi aktívna.

Jeden z europarlamentých výborov odhlasoval, že “nenávistné prejavy“ majú byť trestným činom na úrovni EÚ, ktoré by mali vyšetrovať európski politickí prokurátori. Čo je podľa predkladateľov tohto návrhu definíciou nenávisti? Nevzniká v tejto súvislosti nebezpečenstvo zneužitia takéhoto ustanovenia?  Aký bude ďalší postup? Budú o tomto schválenom dokumente rokovať aj vlády členských štátov?

„Nenávistné prejavy“ majú byť trestným činom na úrovni EÚ, aby ich mohli vyšetrovať európski politickí prokurátori. A štáty budú nútené prevziať bruselskú definíciu tzv. nenávisti do svojej legislatívy.

Takúto požiadavku odhlasoval europarlamentný výbor LIBE. Samozrejme, nemohol som súhlasiť s takýmto návrhom, lebo už dnes presne vieme, ako to bude vyzerať. Kritika islamu či migrácie?

Nenávistný prejav, policajti, basa! Kritika kresťanstva a zosmiešňovanie vlastenectva? V pohode, nič slniečkárom nehrozí. Pevne dúfam, že vlády členských štátov tento návrh zamietnu. Neviem ako čitatelia, ale ja nechcem nijakých európskych policajtov, ani politických prokurátorov.

V poslednom čase ste na sociálnych sieťach viackrát spomenuli, že máte radosť zo vznikajúcej europarlamentnej spolupráce vlastencov, ktorá by mala viesť k Európe suverénnych národov. Môžete priblížiť, o akú kooperáciu ide?

Ide o dlhodobú komunikáciu a spoluprácu s našimi partnermi po celom svete, smerom východ, aj na západ. Najintenzívnejšia komunikácia prebieha v rámci európskej úrovne s našimi kolegami, vlastencami a konzervatívcami asi v každom štáte Európy.

Z toho vyplýva naša diplomatická práca a upevňovanie týchto vzťahov, naše pozvania do rôznych hlavných miest Európy, na rôzne podujatia, konferencie a diskusie. Ide zároveň o našu spoločnú snahu vytvoriť v európskej politike veľký vlastenecký blok, ktorý sa dokáže reálne postaviť progresívnemu šialenstvu aj v samotnom Bruseli.

Musím povedať, že spolupráca v tejto oblasti je na veľmi dobrej ceste a je pre mňa cťou, že môžem byť súčasťou tohto vznikajúceho európskeho kolektívu vlastencov. Som optimista a verím, že všetko dobre dopadne a v nasledujúcom roku sa začne otáčať aj politický kurz v Bruseli.

Ing. Milan Uhrík, PhD.
nezaradený poslanec Európskeho parlamentu

Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho palamentu.

Foto: archív