Témou číslo jedna je momentálne na celom svete koronavírus. Aj keď sa zdá, že sa život na planéte zastavil, nie je to celkom tak. Napríklad vo Veľkej Británii na pozadí pandémie, bez výraznejšej pozornosti médií a verejnosti, potichu prebiehal proces brexitu. Spojené kráľovstvo vystúpilo z Európskej únie 31. januára o polnoci a od tohto momentu začalo plynúť ročné prechodné obdobie.
Počas neho sa majú vyriešiť všetky sporné otázky, pričom zatiaľ stále trvajú niektoré doterajšie zmluvné vzťahy medzi Bruselom a Londýnom. Už rokovania pred samotným brexitom dávali tušiť, že proces odchodu krajiny z EÚ nebude jednoduchý. A nastavovanie nových pravidiel medzi Spojeným kráľovstvom a európskou dvadsaťsedmičkou to len potvrdzuje.
Nevýhodný vzťah Doteraz sme sa stretávali zväčša s tým, že podmienky si nekompromise diktovala únia. V tomto prípade však zaujal sebeckejší postoj britský premiér Boris Johnson. Pri rokovaniach mu ide o maximálny prospech svojej krajiny. Z hľadiska obhajoby národných záujmov Británie to na jednej strane síce vzbudzuje sympatie, objektívne však treba povedať, že takýto postoj nie je veľmi konštruktívny.
V rámci dobrých vzťahov nielen s Bruselom, ale so všetkými členskými štátmi únie by sa mal britský premiér snažiť o vyváženú obchodnú politiku a vzťahy výhodné pre všetky zúčastnené strany. Aj keď je pravda, že sa krajina nemusí vo všetkom riadiť práve bruselskými pravidlami.
Londýn by chcel s Bruselom uzavrieť obchodnú dohodu postavenú na rovnakých pravidlách, ako má EÚ s Kanadou. Práve dohoda CETA, proti ktorej masovo protestovalo množstvo obyvateľov viacerých európskych krajín, sa však vyznačuje napríklad výraznými nadprávami nadnárodných korporácií a nízkou ochranou spotrebiteľa.
V hre sú aj ešte voľnejšie pravidá; únia má podobné dohodnuté napríklad s Austráliou. V takom prípade by však Johnson musel pristúpiť na európske pravidlá potravinovej bezpečnosti, environmenálne normy alebo práva zamestnancov. A to nie je reálne.
ZÁMEROM BRITSKÉHO PREMIÉRA JE TOTIŽ ČO NAJMENŠIE PREPOJENIE S PRAVIDLAMI ÚNIE.
Foto: archív
A stále je v hre aj zavedenie ciel. Brusel pritom navrhuje vzájomné nulové clá a nulové kvóty. Všetok tovar, prichádzajúci do únie, by mal zároveň spĺňať všetky jej normy vrátane zdravotných. Čím viac spoločných noriem by mala únia so Spojeným kráľovstvom, tým by bol aj jednoduchší prístup na vzájomné trhy.
Bodový systém Nové imigračné pravidlá čakajú i na občanov únie, prichádzajúcich do Spojeného kráľovstva. Po novom by mal na nich platiť rovnaký meter ako na tých, čo pochádzajú z krajín mimo únie. Boris Johnson sa netají tým, že sa pri návrhu nových pravidiel inšpiroval pomerne prísnym austrálskym bodovým systémom.
Záujemca bude môcť získať body napríklad za nižší vek, pokročilú znalosť angličtiny alebo vysokoškolské vzdelanie. Samozrejmosťou budú biometrické pasy. Potrebné bude aj cestovné poistenie, keďže nebude platiť európsky preukaz zdravotného poistenia.
AUSTRÁLSKY SYSTÉM NEVYŽADUJE ZARUČENÚ PRACOVNÚ PONUKU UŽ PRED VSTUPOM DO KRAJINY, DO BRITÁNIE SA VŠAK PO NOVOM ZREJME DOSTANETE LEN NA ZÁKLADE VOPRED DOHODNUTÉHO PRACOVNÉHO MIESTA.
Zdá sa, že milióny Európanov sa už len tak ľahko na anglický pracovný trh nedostanú. Ani občania únie, ktorí už v Spojenom kráľovstve žijú, si nebudú môcť byť istí tým, že v krajine automaticky zostanú. Musia totiž najprv požiadať o tzv. štatút usídlenia.
Londýn okrem toho vraj už nemá záujem o nízkokvalifikovanú silu zo zahraničia. Vláda je presvedčená, že v krajine žije dosť prisťahovalcov z európskych krajín, ktorí by mohli prejsť aj na nekvalifikovanú prácu. Mnohí z nich sú však pomerne vzdelaní, a tak nie je isté, či budú mať záujem o prácu hlboko pod svoju úroveň.
Imigranti z východnej Európy sú pritom pre britskú ekonomiku veľkým prínosom, keďže pracujú za nižšie platy. Okrem toho vykonávajú aj také práce, ktoré dnes už nikto z miestnych buď nie je ochotný, alebo ani nevie robiť.
Spoliehajú sa totiž práve na prácu množstva imigrantov prevažne z postsocialistického bloku, ktorí v krajine žijú dlhé roky. A zdá sa, že práve títo prisťahovalci v konečnom dôsledku na nové pravidlá najviac doplatia.
