Proti zmene klímy sa dá najúčinnejšie bojovať zalesňovaním. Na Zemi je možné vysadiť o tretinu viac lesov bez toho, aby to ovplyvnilo mestá alebo poľnohospodársku pôdu, píšu výskumníci z technologického inštitútu ETH v Zürichu v štúdii, ktorú zverejnilo najnovšie číslo časopisu Science.
Aby vypočítali skutočné aj potenciálne pokrytie lesmi, vedci analyzovali takmer 80-tisíc satelitných snímok relatívne nedotknutých lesov – od hustých džunglí až po riedko zalesnené oblasti. Zistili, že Zem by mohlo pokrývať celkovo približne 4,4 miliardy hektárov lesa. To je o 1,6 miliardy hektárov viac v porovnaní so súčasným stavom.
Ak sa z tejto rozlohy odpočítajú oblasti, ktoré rozrastajúce sa ľudstvo potrebuje na poľnohospodárstvo a mestá, zostane 0,9 miliardy hektárov (to je približne plocha USA), kde možno vysádzať stromy. Keď tieto lesy dospejú, mohli pohltiť 205 miliárd ton uhlíka, čo sú asi dve tretiny množstva, ktoré sa uvoľnilo do atmosféry ľudskou činnosťou od začiatku priemyselnej revolúcie.
Viac ako polovica plochy, teoreticky vhodnej na zalesňovanie, sa nachádza len v šiestich štátoch: v Rusku (151 miliónov hektárov), Spojených štátoch (103 miliónov hektárov), Kanade (78,4 milióna hektárov), Austrálii (58 miliónov hektárov), Brazílii (49,7 milióna hektárov) a Číne (40,2 milióna hektárov). Všetko sú to veľké priemyselné krajiny.
„Musíme však konať rýchlo, pretože bude trvať desaťročia, kým lesy dospejú a využijú svoj potenciál ako prirodzené rezervoáre CO2,“ hovorí spoluautor štúdie Tom Crowther. Momentálne lesy s postupným otepľovaním skôr ubúdajú ako pribúdajú. Ak sa aj rozloha lesov v severných oblastiach zemegule mierne zvýši, nevykompenzuje to straty hustých tropických lesov.
