Úvod ZO ZAHRANIČIA Napriek sľubom korupcia na chudobnej Ukrajine naďalej prekvitá. Na vstup do EÚ...

Napriek sľubom korupcia na chudobnej Ukrajine naďalej prekvitá. Na vstup do EÚ môže zabudnúť

Foto: archív

Na Ukrajine zostáva korupcia jedným z najvážnejších problémov. Boj s ňou bol dokonca už v roku 2014 jednou z priorít reforiem bývalej vlády Petra Porošenka. Aj keď je táto téma posledných päť rokov najostrejšie sledovaná u našich východných susedov, výraznejšie zlepšenie v tejto oblasti stále nebadať.

V rebríčku korupcie štátov sveta, ktorý pravidelne zostavuje Transparency International, sa Ukrajina v roku 2019 umiestnila na 126. mieste. Podľa prieskumov verejnej mienky až takmer 70 percent obyvateľstva považuje práve korupciu za najväčšiu prekážku rozvoja krajiny.

Práve na odstránenie korupcie stavila v predvolebnej kampani politická strana Služobník ľudu, čo jej prinieslo jednoznačné víťazstvo vo voľbách a jej šéfovi Volodymyrovi Zelenskému prezidentský post. Na najvyššie posty v štáte sa podľa predvolebných sľubov mali dostať len ľudia, ktorí nie sú členmi korupčných schém. Zelenskyj vyhlasoval, že „staré časy sa skončili“ a „korupcia viac nebude existovať“.

Už teraz však možno skonštatovať, že nič z toho sa nesplnilo. Predstavitelia starej aj novej moci si pomerne dobre spolunažívajú a pohodlná väčšina v parlamente im umožňuje prijímanie zákonov, ktoré sa im hodia.

Závratné odmeny topmanažérov, nelegálne výplaty v obálkach, rozdeľovanie sfér vplyvu, lobovanie za záujmy určitých výrobcov či oligarchov, staré korupčné schémy v energetike aj pri ťažbe nerastných surovín… Očakávaná zmena jednoducho nenastala.

A sľub, že na Ukrajine bude zákon chrániť oznamovateľov korupcie, ktorí za to navyše dostanú finančnú odmenu? Namiesto objektívneho vyšetrovania previnilcov v skutočnosti čaká trest – či už prepustenie z práce, šikana na rôznych úradoch alebo dokonca na súdoch – tých, ktorí sa odvážia korupciu nahlásiť.

Ku kvitnúcej korupcii na Ukrajine sa pred istým časom vyjadril aj český prezident Miloš Zeman, podľa ktorého je práve toto hlavná prekážka brániaca vstupu Ukrajiny do Európskej únie: „Keby sa ekonomická situácia na Ukrajine stala priezračnejšou a aspoň o 50 percent by sa znížila úloha oligarchov v krajine, len potom by sme mohli začať hovoriť o tesnejšej spolupráci Kyjeva s úniou.“

Podobne videl situáciu aj bývalý veľvyslanec EÚ na Ukrajine Hugh Mingarelli či bývalý komisár Európskej komisie pre rozhovory o rozšírení Johannes Hahn. Keby napríklad Kyjev dostal príspevok z eurofondov, nikto by si nemohol byť istý, že neskončí vo vrecku niektorého z oligarchov…

Brusel v roku 2017 dokonca spustil na Ukrajine program boja s korupciou, do ktorého investoval takmer 16 miliónov eur. V jeho rámci mali zamestnanci miestnych protikorupčných úradov absolvovať špeciálne kurzy a inštitúcie zase získať moderné informačné technológie. Nemalé finančné prostriedky boli určené aj spoločenským organizáciám a novinárom.

Takmer polovica obyvateľstva však podľa výsledkov prieskumu verejnej mienky stále nevidí úrad, ktorý by s korupciou aktívne bojoval. Plány Kyjeva na vstup do EÚ sú jednoznačne chimérou – Ukrajina môže na úniu zabudnúť. Okrem korupcie totiž komplikuje situáciu aj nízky ekonomický rozvoj krajiny a životná úroveň jej obyvateľstva.

Tú Zeman prirovnáva dokonca k Bangladéšu. Mnohí Ukrajinci sú stále finančne závislí od zárobkov svojich blízkych v zahraničí, ktorí ročne posielajú domov zhruba desať miliárd dolárov. Priemerná mzda na Ukrajine dosahuje približne 170 dolárov, z čoho je takmer nemožné vyžiť. Nehovoriac o dôchodcoch, ktorým penzia často nestačí ani na zaplatenie poplatkov za stále sa zvyšujúce komunálne služby.

Foto: archív