V Biblii, v prorokovi Obadiášovi v 15 verši sa píše: „Ako si urobil ty, tak sa urobí tebe. Tvoja odplata sa navráti nazad na tvoju hlavu.“ Zdá sa, že kádre na vrchole izraelskej politickej pyramídy si nevšímajú toto biblické proroctvo.
Čo je však horšie, ignorujú aj doterajšie rezolúcie OSN a súčasné protesty obyvateľov západnej hemisféry v Londýne, Paríži, Madride, Berlíne, Kodani, Štokholme, Berne i Ottave proti zabíjaniu Palestínčanov izraelskou armádou. „Toto nie je vojna, to je genocída,” skandovali demonštranti na madridskom centrálnom námestí Puerta del Sol.
Päť desaťročí okupácie
Mnohým občanom v našich končinách, dokonca ani slovenským politikom nie je, alebo nechce byť jasné, kto začal štvrtú či piatu reprízu krviprelievania na linke Tel Aviv – Gaza a najmä, čo bolo jej príčinou.
V našich novinách ani v RTVS sa to nedozvieme, tak si povedzme, čo vyvolalo, v tomto pre nás odľahlom regióne, súčasnú vražednú vlnu kobercových náletov izraelského letectva na palestínske mestá v pásme Gazy.
Ak máme hovoriť o príčinách neprimeraného útoku, vlastne masakru civilného obyvateľstva Palestíny, musíme sa pozrieť do minulosti.
Pásmo Gazy je okupované Izraelom po skončení šesťdňovej arabsko-izraelskej vojny od roku 1967, podobne, ako je okupovaný východný Jeruzalem a západný breh Jordánu. Kto tvrdí niečo iné, nehorázne klame. Gaza je vlastne pod dvojnásobným okupačným režimom.
Izrael síce stiahol svoje vojská zvnútra pásma Gazy, ale zvonka ho obsadil a trvale ho oblieha vojensky aj ekonomicky. To je najhoršia okupácia, pretože toto obliehanie, kontrola takmer non stop zo vzduchu, z mora i zo zeme, sa týka všetkých stránok existencie ľudí.
Od vôle Izraela závisí dodávka elektrickej energie i životodarnej vody. Izrael urobil z pásma Gazy enklávu, ktorá pripomína bantustan v čase apartheidu v Južnej Afrike alebo evokuje predstavu veľkého koncentračného tábora.
Operácie izraelskej armády proti Gaze mali vždy rovnaký priebeh. Na mínometné a raketové ostreľovanie Hamasu (strelami Qassam vyrobenými na kolene) odpovedali Izraelčania na konci roka 2008 operáciou Liate olovo, hebrejsky Mivca Oferet Jecuka.
Tvrdým úderom letectva i pozemných jednotiek, prišlo vtedy o život 400 Palestínčanov. Letecká operácia Teplá zima v roku 2014 si vyžiadala minimálne 110 obetí na strane Palestínčanov a tri obete na strane Izraela.
Prvou obeťou vojny je pravda
Útok izraelskej armády 14. mája 2021 s nasadením 160 lietadiel aj delostreleckých a obrnených jednotiek útočiacich na hraniciach pásma Gazy má za následok 136 mŕtvych Palestínčanov, z toho asi štvrtinu zabitých detí. Lenže koniec izraelského ťaženia sa ešte nečrtá, to by musela mať OSN nejaké slovo.
V Gaze okrem iných domov v obytnej štvrti ľahla popolom i výšková budova, kde mala okrem iných zahraničných médií kancelárie aj americká tlačová agentúra The Associated Press a katarská televízia Al-Džazíra. Podľa ešte úradujúceho izraelského premiéra Benjamina Netanjahua budovu vraj využívalo spravodajské vojenské krídlo Hamasu, čo sa doteraz nepotvrdilo.
História klamstiev sa opakuje: ANI počas operácie Teplá zima v roku 2014 Netanjahu nePREUKÁZAL, že HAMAS ODPAĽOVAL RAKETY ZO škÔL OSN.
Naopak, pracovníci OSN, priami svedkovia izraelských útokov na školy vyvrátili tieto lži. Nijaké rakety Hamasu tam neboli, boli tam utečenci a ich rodiny, ktoré sa v školách skrývali pred izraelskou delostreleckou paľbou a bombardovaním.
Medzinárodná federácia novinárov odsúdila terajšie zničenie mediálneho sídla v Gaze a označila ho za útok na slobodu médií. „Cielené bombardovanie mediálnych zariadení je hanebným pokusom Izraela umlčať spravodajstvo o násilí v pásme Gazy, čím porušuje medzinárodné právo,” uviedol predseda federácie Anthony Bellanger.
Podobne sa vyjadrila aj výkonná šéfredaktorka agentúry Associated Press Sally Buzbeeová, ktorá žiada nezávislé vyšetrenie bombardovania Organizáciou spojených národov. Pravdaže, ak sa aj vec aj vyšetrí, nebude to mať na Izrael nijaký dosah, lebo v Bezpečnostnej rade OSN je vždy v zálohe veto USA.
Izraelský “akt sebaobrany”
Súčasný bezprecedentný akt agresie v Gaze, ktorý Izrael nazýva aktom sebaobrany má celkom prostú príčinu a tou je fakt, že Benjaminovi Netanjahuovi vypršal termín, ktorý dostal po marcových predčasných voľbách na zostavenie novej vlády.
Voľby do Knessetu vyhrala síce jeho strana Likud, ale s odretými ušami, a nenašli sa partneri do koaličného mariáša. Útok na Gazu je pre Netanjahua dočasným východiskom z patovej povolebnej situácie aj preto, že mu hrozí súdny proces za trestné činy zneužitia dôvery, korupcie a podvodu.
„Akt sebaobrany“ bol vymyslený na prvý pohľad sofistikovane, ale priehľadne. Začal sa súdnym rozhodnutím na deložovanie 146 mužov žien a detí z ich domov, zdedených po predkoch v Šajch Džarráhu. Do ich domov sa hodlajú nasťahovať židovskí nacionalisti, podľa ktorých domy Palestínčanov stoja na pozemkoch patriacich kedysi pred vznikom Izraela židovským zväzom.
Nová neprávosť vyvolala nové pobúrenie. Z Nábulusu, z Remalláhu, z celej Palestíny aj zo samotného Izraela prišli do Jeruzalema tisíce protestujúcich. Nepokoje trvali niekoľko dní i nocí a po zuby ozbrojená izraelská polícia zakročila ako vždy.
Bol koniec Ramadánu, veľký sviatočný deň, Palestínčania utiekli pred brutalitou na Chrámovú horu, do mešity al-Axá, tretej najvýznamnejšej modlitebne arabského sveta. Nasledujúci postup polície oprávnene vzbudzoval dojem dopredu pripravenej akcie.
K slovu sa dostali policajné zábleskové ohlušujúce granáty a gumové projektily. Osadenstvo mešity sa bránilo hádzaním stoličiek, topánok a rozličných predmetov, ktoré boli po ruke. Výsledok – mnoho vážne zranených, prevažne mladých Palestínčanov.
Netanjahu DOBRE vedel, čo znamená pre moslimov zneuctenie posvätného miesta a urážka ICH náboženstva.
Len ťažko mohol znalec politických pomerov v Izraeli usudzovať, že útok na mešitu nebol zámer. “Bibi” Netanjahu musel privítať takmer bezzubý útok rakiet Hamasu ako mannu nebeskú.
Mohol v sebaobrane Izraela zasiahnuť najmodernejším arzenálom zbraní a možno chytrácky ako starý harcovník v úlohe záchrancu „historickej vlasti“ sa môže takto dostať z krízy a znovu vyšvihnúť na koňa. Ktovie. Možno ho nezaujíma pätnásty verš proroka Obadiáša ani desiatky mŕtvol žien a detí v pásme Gazy.
