Myšlienka spoločného európsko-ázijského ekonomického priestoru má dlhú históriu. Vzhľadom na napätie medzi Ruskom a niektorými západnými krajinami, pretrvávajúce v posledných rokoch, však zatiaľ tento projekt nemal priestor na ďalší rozvoj.
Moskva, sklamaná prístupom Západu, preto zintenzívnila spoluprácu s Čínou a ďalšími ázijskými krajinami. V rámci III. medzinárodnej konferencie o raste investícií v Rusku InvestRos v roku 2016 bolo podpísané Moskovské memorandum o spolupráci a spoločných aktivitách na podporu idey celoeurópskej integrácie. Odvtedy sa k memorandu pripojilo množstvo podnikateľov a firiem.
Bez deliacich čiar v priestore Veľkej Eurázie
Myšlienka rozšírenia intenzívnejšej spolupráce na celý priestor Európy a Ázie od Lisabonu po Vladivostok však nezanikla. Tým skôr, že pri súčasnom útlme hospodárstva, vyvolanom protipandemickými opatreniami v súvislosti s ochorením COVID-19, by podnikatelia privítali akúkoľvek možnosť rozvoja biznisu.
Najvýhodnejšie by bolo vytvoriť rozsiahle eurázijské partnerstvo, ktoré by bolo prospešné nielen pre Eurázijskú ekonomickú úniu, ale aj pre krajiny Európskej únie. Dôkazom môžu byť úspechy Eurázijskej ekonomickej únie (EEU).
EEU je aj napriek svojej pomerne krátkej histórii svojej existencie mimoriadne úspešný projekt. Eurázijská ekonomická komisia ju podľa výsledkov za rok 2020 z hľadiska inštitucionálnej integrácie a makroekonomickej konvergencie zaraďuje na 2. miesto medzi poprednými svetovými regionálnymi asociáciami.
Úroveň jej integrácie je porovnaná s ukazovateľmi takých združení, akými sú Európska únia, Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), Spoločný trh Južnej Ameriky (MERCOSUR) a Juhoafrická colná únia (SATU).
V roku 2020 sa uskutočnilo stretnutie predstaviteľov Eurázijskej ekonomickej komisie a Európskej komisie. Za jeden z jej výsledkov možno považovať vytvorenie pracovnej skupiny Lisabon – Vladivostok.
Skupinu podporuje vyše sto spoločností a podnikateľských združení z 12 krajín Európskej únie aj Eurázijskej ekonomickej únie. Patrí k nim napríklad Rusko-nemecká obchodná komora, Východný výbor nemeckého hospodárstva, Francúzsko-ruská obchodno-priemyselná komora, spoločnosti Siemens, Schneider Electric či Raiffeisen Bank International.
Motiváciou bližšej spolupráce by mohlo byť aj sociálno-ekonomické oživenie po pandémii koronavírusu. Obe strany by v kooperácii oveľa lepšie zvládli REŠTART ekonomiky.
Spolupráca by sa mohla prehĺbiť napríklad v colných otázkach, vo vytváraní transkontinentálnych dodávateľských reťazcov využívajúcich železničnú dopravu, expanzii elektronického obchodu či modernizácii okrajových oblastí. Dôležité je aj oživenie odvetvia cestovného ruchu, pretože toto odvetvie bolo tvrdo zasiahnuté opatreniami.
Užšia spolupráca by západným krajinám len prospela. Ak by bola medzi Európskou úniou a Eurázijskou ekonomickou úniou uzatvorená obchodná dohoda, EÚ by mohla zvýšiť svoj vývoz do krajín EEU minimálne o 50 percent.
Obojstranný profit
Pomohlo by napríklad zavedenie zóny voľného obchodu. Nie je to však jediná výhoda. V prospech intenzívnejšej obchodnej a hospodárskej spolupráce hovorí aj niekoľko ďalších dôvodov. Z bližších vzťahov by pritom nesporne profitovali obe strany.
EÚ je najdôležitejším obchodným a investičným partnerom EEU. EEU je po USA a Číne tretím najväčším obchodným partnerom Európskej únie. Existuje strategická kompatibilita medzi výrobnými faktormi EEU a EÚ, čo je dôležitým predpokladom hospodárskej integrácie.
Eurázijská únia poskytuje európskemu priemyslu relatívne lacné a stabilné dodávky energie a surovín. Napríklad roku 2016 pochádzalo 36,9 percenta importovanej ropy a 40,2 percenta zemného plynu do EÚ z Kazachstanu a Ruska.
Rusko a Kazachstan by mali záujem o stabilných odberateľov svojej ropy a plynu. EÚ by z čisto ekonomického hľadiska mala mať záujem zase o stabilné dodávky relatívne lacnej ropy a plynu z postsovietskeho priestoru.
Ruský plyn s pravdepodobnosťou takmer hraničiacou s istotou zostane cenovo výhodnejší v porovnaní so skvapalneným zemným plynom z USA.
Okrem toho dodáva EEU do Európy minerálne palivá, kovy, kameň, sklo či rôzne chemikálie. Krajiny EEU s 184 miliónmi obyvateľov zároveň predstavujú pre Európanov zaujímavý trh na export tovaru. Štáty Európskej únie tam momentálne vyvážajú predovšetkým rôzne stroje a zariadenia, ale i výrobky chemického priemyslu.
Nezanedbateľný je aj fakt, že podľa špecialistov bude EÚ do roku 2025 čeliť nedostatku vysokokvalifikovaných pracovníkov. A tu môžu pomôcť práve odborníci z EEU. Pracovná sila z krajín postsovietskeho priestoru je relatívne kvalifikovanejšia v porovnaní s inými regiónmi s rozvíjajúcimi sa ekonomikami. Až percent 31 obyvateľstva krajín EEU má vysokoškolské vzdelanie.
Ďalším priaznivým faktorom je geografická blízkosť. Napríklad vzdialenosť medzi Washingtonom a Bruselom je 6215,22 kilometra, zatiaľ z Moskvy je to do Bruselu iba 2256,04 kilometra. Námorná doprava zvládne cestu z Rotterdamu do New Yorku za približne šesť dní, čo je dvakrát dlhšie ako z Rotterdamu do Petrohradu.
Nákladný vlak príde z Moskvy do Duisburgu za jeden deň. Navyše vytvorenie jednotného dopravného priestoru v rámci EEU s jednotnými pravidlami a menším počtom prekážok by mohlo uľahčiť obchod a logistiku medzi Európou a rastúcimi ázijskými trhmi.
Všetko nasvedčuje tomu, že hlbšia hospodárska spolupráca medzi EÚ a EEU by mohla pomôcť udržať konkurencieschopnosť európskeho priemyslu na globálnom trhu. Krajinám EEU by zase priniesla ďalšie príležitosti na modernizáciu hospodárstva.
