Parlament Republiky srbskej odhlasoval proces stiahnutia sa z ústredných inštitúcií Bosny a Hercegoviny, a to aj napriek opakovaným varovaniam pred týmto krokom zo strany Západu. Miestnu vládu zaviazal do polroka pripraviť stiahnutie sa z troch kľúčových spoločných inštitúcií – armády, daňovej správy a justičného systému krajiny.
Na čele tohto procesu stojí vodca bosnianskych Srbov Milorad Dodik – niekdajší spojenec Západu, ktorý však už roky hovorí o odtrhnutí. Podľa Dodika je Bosna „nemožnou krajinou“ a ešte v septembri oznámil vytvorenie samostatnej bosnianskosrbskej armády, čo bolo ostro kritizované zo strany Sarajeva.
Po osemhodinovej diskusii poslanci schválili navrhovaný text 49 hlasmi, zatiaľ čo traja boli proti. „Toto je moment vydobytia slobody pre Republiku srbskú,“ vyhlásil Dodik. Opozičný srbský politik Mirko Sarovič tento krok odsúdil s tým, že snaha rozdeliť armádu bez vojny je „klamlivá“. “Cesta, ktorou ste sa vydali, pán Dodik, je pre Republiku srbskú nebezpečná,“ povedal Savoric.
Súčasný štatút Bosny určila Spojenými štátmi sprostredkovaná Daytonská mierová dohoda z roku 1995. Dohodou sa skončila krvavá občianska vojna sprevádzajúca rozpad Juhoslávie a Bosna sa rozdelila na dve entity – srbskú a moslimsko-chorvátsku – ktoré združovala centrálna vláda.
Predstavitelia Rady pre implementáciu mierovej dohody varovali, že „akcie ktorejkoľvek zo zúčastnených strán zamerané na marenie všeobecnej rámcovej dohody pre mier budú mať dôsledky.“
Rada sa skladá z predstaviteľov rôznych západných mocností a Ruska – ktoré vyhlásenie nepodpísalo. Kremeľ podporuje kroky Dodika, ktorý sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom stretol minulý týždeň v Moskve.
