Azerbajdžan a Arménsko tvrdia, že sa dohodli na vzájomnom uznaní územnej celistvosti. Podľa správ ruských médií vyhlásenia v tomto duchu zverejnili arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev počas zasadnutia Najvyššej eurázijskej hospodárskej rady v Moskve.
„Chcem potvrdiť, že Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na vzájomnom uznaní svojej územnej celistvosti a na základe toho môžeme povedať, že smerujeme k urovnaniu našich vzťahov,“ citovala v tejto súvislosti spravodajská agentúra TASS slová Nikolu Pašinjana.
Pašinjan už na mediálnom brífingu v Jerevane povedal, že uznáva územnú celistvosť Azerbajdžanu, ktorá zahŕňa aj Náhorný Karabach – avšak pod podmienkou zaistenia bezpečnosti arménskeho obyvateľstva. Alijev v reakcii na to zdôraznil, že Baku a Jerevan majú možnosť dosiahnuť mierovú dohodu, „najmä vzhľadom na to, že Arménsko uznalo Karabach ako súčasť Azerbajdžanu“.
Arménmi obývaný Náhorný Karabach je zdrojom konfliktu medzi oboma kaukazskými susedmi od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Spory medzi etnickými Arménmi a turkickými Azerbajdžancami trvajú však už viac ako storočie.
Azerbajdžan roku 2020 prevzal kontrolu nad oblasťami, ktoré v horskej enkláve a jej okolí kontrolovali etnickí Arméni, a odvtedy pravidelne obmedzuje prístup k jedinej prístupovej ceste spájajúcej Náhorný Karabach s Arménskom, od ktorej je enkláva finančne a vojensky závislá.
Pašinjan na stretnutí v Moskve obvinil Azerbajdžan, že blokovaním jedinej pozemnej cesty z Arménska do Náhorného Karabachu spôsobil humanitárnu krízu. Označil to za priame porušenie prímeria z roku 2020, ktorým sa skončila šesťtýždňová vojna medzi oboma krajinami. V nadväznosti na to Pašinjan vyzval na vyslanie medzinárodnej misie, ktorá by situáciu zhodnotila.
Cestu známu ako Lačinský koridor, ktorá by mala byť pod kontrolou ruských mierových síl, začali azerbajdžanskí aktivisti blokovať v polovici decembra a Baku na nej v apríli postavilo kontrolné stanovisko. Azerbajdžan tvrdí, že k tomuto kroku pristúpil, pretože Arménsko využívalo túto trasu na posielanie zbraní do Náhorného Karabachu, čo však Arménsko popiera.
Na rokovaní v Moskve Alijev tvrdenia Pašinjana odmietol. Následne sa obaja lídri mali ešte niekoľko minút hádali v ruštine, pokým ruský prezident Vladimir Putin, vyvíjajúci nové úsilie o sprostredkovanie dohody medzi Jerevanom a Baku, rozhovor skončil.
Napriek ostrej výmene názorov Pašinjan aj Alijev uviedli, že v poslednom čase prišlo k pokroku smerom k dohode založenej na vzájomnom uznaní územnej celistvosti. Putin mal neskôr zorganizovať trojstranné rozhovory s Alijevom a Pašinjanom, na ktorých mali mať možnosť „pokojne a vecne o všetkom hovoriť“.
Rusko je tradične hlavným sprostredkovateľom medzi oboma krajinami, ktoré ležia na juhozápadnom okraji bývalého Sovietskeho zväzu a ktoré za tri desaťročia od rozpadu bývalej superveľmoci viedli dve veľké vojny. Rusko, sústreďujúce svoju pozornosť na vojnu na Ukrajine, čelí výzve udržať si rolu sprostredkovateľa v arménsko-azerbajdžanskom konflikte.
Vlastné úsilie o zblíženie oboch strán konfliktu vyvíjajú Spojené štáty i Európska únia. Ruský minister obrany Sergej Šojgu na margo toho povedal, že Západ sa snaží zasahovať do konfliktu a diskreditovať ruskú mierovú politiku.
Medzi nevyriešené otázky medzi oboma stranami patria práva a bezpečnosť približne 120.000 etnických Arménov žijúcich v Náhornom Karabachu, ktorý je medzinárodne uznaný ako súčasť Azerbajdžanu.
