Informačná revolúcia, každodenné používanie počítačov, smartfónov, internetu či sociálnych sietí vďačí za svoj rozvoj vynálezu integrovaného obvodu. Na jeho vývoji má zásadný podiel americký fyzik a laureát Nobelovej ceny Jack Kilby, ktorého sté výročie narodenia si pripomíname.
Jack Kilby sa narodil 8. novembra 1923 v americkom meste Jefferson City v štáte Missouri. Rodina sa však čoskoro presťahovala do Kansasu, do mestečka Salina a neskôr do Great Bendu. Od detstva ho fascinovala technika a aj vďaka svojmu otcovi videl, ako sa dá zo súčiastok zložiť vysielačka či rádio.
Vysokoškolské štúdium absolvoval v roku 1947 na štátnej Univerzite Illinois v Urbana-Champaign. Kilby tu získal inžiniersky a bakalársky titul, ďalej až do roku 1950 pokračoval v štúdiu vo Wisconsine, na univerzitách v Madisone a Milwaukee. Práve v tomto meste začal tiež pracovať ako elektroinžinier.
Míľnikom jeho života sa stal rok 1958, keď nastúpil do spoločnosti Texas Instruments. Jeho pracovnou náplňou bola práca na mikromoduloch, čo boli v tom čase stavebné súčiastky počítačov. Keďže Kilby nastúpil v máji, nemal počas letných prázdnin nárok na dovolenku.
A tak v júli, keď väčšina zamestnancov oddychovala, ostal v laboratóriu takmer sám a premýšľal nad tým, ako mikromoduly čo najviac zmenšiť. Ich nevýhodou totiž bolo množstvo súčiastok a ešte viac kontaktov a prepojení káblami, čo odborníci nazývali termínom „tyrania množstva“. Toto riešenie okrem zložitej výroby predstavovalo aj vysoké riziko porúch.
Kilby tak prišiel na myšlienku zhotoviť celú súčiastku z jedného polovodičového materiálu. Z polovodičov, ktoré sa vyvíjali už od 40. rokov 20. storočia, sa v tom čase vyrábali tranzistory a diódy (tzv. aktívne prvky).
Kilby navrhol, aby z toho istého materiálu, teda z germánia, boli aj odpory či kondenzátory a spojovacie vodiče. Prvý Kilbyho integrovaný obvod s veľkosťou kancelárskej spinky bol predchodcom takých vynálezov, ako je čip typu Pentium, ktorý sa nachádza v dnešných počítačoch.
„Teraz bude možné dosiahnuť hustotu elektronických prvkov vyššiu než 30 miliónov na kubickú stopu v porovnaní s 500-tisícmi na kubickú stopu, čo bola najvyššia hustota prvkov dosiahnutá pred týmto vynálezom,“ vyhlásil Jack Kilby, ktorý si dal svoj obvod ihneď patentovať.
Na podobnom vývoji integrovaných obvodov však pracovala aj konkurencia. Budúci spoluzakladateľ spoločnosti Intel Robert Noyce (v tom čas pôsobiaci v spoločnosti Fairchild Semiconductor) skonštruoval obvod z kremíka, čo nielenže znížilo jeho cenu, ale ukázalo sa lepšie aj pre sériovú výrobu.
Hoci Kilby akceptoval tento posun, medzi firmami prebiehali spory o patentové práva, ktoré sa skončili zmierom – súd uznal Kilbymu patent na integrovaný obvod, Noycovi zasa prínos v jeho realizácii.
Sériová výroba integrovaných obvodov sa začala v roku 1962, prvý mikroprocesor Intel 4004 uzrel svetlo sveta v roku 1971. Kilby bol držiteľom 60 patentov a neskôr sa podieľal aj na vývoji tepelnej tlačiarne a vreckovej kalkulačky – práve tá sa stala jedným z prvých výrobkov, ktoré mali aj bežnému človeku predstaviť vymoženosti nového technického zázraku.
V rokoch 1978 až 1984 bol Kilby profesorom na Texas A&M University. V posledných rokoch života pracoval na zdokonaľovaní výroby solárnej energie. V roku 1982 ho uviedli do americkej siene slávy vynálezcov (National Inventors Hall of Fame). Za celoživotnú prácu ocenili Jacka Kilbyho v roku 2000 Nobelovou cenou za fyziku. Zomrel 20. júna 2005 v americkom Dallase.
