Pred tridsiatimi rokmi sa vo vile Tugendhat v Brne stretli český a slovenský premiér Václav Klaus a Vladimír Mečiar. Po rokovaní oznámili, že od 1. januára 1993 by mali Slovenská republika a Česká republika začať existovať ako samostatné štáty.
Mečiar po rokovaní v Brne povedal, že vzniku oboch štátov by malo predchádzať prijatie federálnych zákonov o spôsobe zániku česko-slovenskej federácie, rozdelení majetku federácie a o nástupníckych právach. Prijať sa mali aj zákony o budúcom spolužití oboch republík.
Klaus vtedy označil rokovanie v Brne za symbol znovunájdenia dôvery medzi oboma rokujúcimi subjektmi ODS a HZDS. Mečiar v Brne zdôrazňoval, že vtedajší stav nemožno udržať. Vývoj podľa neho prebiehal tak, že by sa mohol vymknúť spod kontroly, zotrvanie na danom stave označoval za horšie, než „pozrieť sa pravde zoči-voči a prijať ju“.
„Budeme navrhovať uzavretie dohody o colnej únii a platobno-menovej únii,“ avizoval v ten deň Klaus. Za dlhodobé východisko vtedy označil vytvorenie dvoch mien, zviazaných pevným kurzom. Dodal, že k 1. januáru 1993 netreba očakávať nijaké „zemetrasenie“.
Mečiar i Klaus hovorili, že zmena štátoprávneho usporiadania nesmie v nijakom prípade zasiahnuť do života občanov ani jednej z republík. Klaus vtedy dodal, že ak príde k regulovanému rozpadu spoločného štátu, vzniknú oveľa priaznivejšie vzťahy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.
Federálna vláda v tom čase vyslovila súhlas so zákonom o spôsobe zániku federácie a odoslala ho republikovým vláda na pripomienkovanie. Návrh obsahoval znenie štyroch možných foriem zániku federácie.
