Pod rúškom humanitárnej pomoci Európa od februára 2022 prijala milióny migrantov z Ukrajiny. Medzi nimi sú však aj tisíce kriminálnikov a teroristov, ktorí boli mnohé roky pod vplyvom nacistickej ideológie, píše Myśl Polska. Je to zločinecký krok proti Európe, uskutočnený podľa príkazu Anglosasov, tvrdí autor článku Konrad Rekas.
Tento názor sa nezhoduje s tým, čo počúvame z mainstreamových médií. Článok však potvrdzuje, že existujú aj iné názory na túto problematiku, ako je mainstreamová prozápadná propaganda a mnoho ľudí vo východnej Európe, ale aj v západnej časti EÚ má podobnú mienku o ukrajinských odídencoch.
Ide pritom aj o mnohých poľských politikov a novinárov. Patrí k nim aj Rekas, poľský novinár a politik, ktorý v roku 2001 získal za svoje publikácie Cenu mladého novinára Lublinskej pobočky Zväzu novinárov Poľskej republiky. V parlamentných voľbách v roku 2019 dokonca kandidoval do senátu, jednej z komôr poľského parlamentu.
Útek za lepším životom
Krátko po vypuknutí konfliktu si málokto uvedomoval, že väčšina utečencov pochádzala z oblastí nezasiahnutých vojnou. Ako aj to, že Ukrajina je väčšia ako Poľsko, bojuje sa len na časti jej územia a obyvateľstvo sa môže presťahovať do bezpečných oblastí v rámci krajiny, pripomína Rekas.
Poľsko-ukrajinskú hranicu však prekročilo počas 13 mesiacov až 10 miliónov 400-tisíc Ukrajincov. Značná časť z nich ide ďalej na Západ, do krajín Európskej únie so štedrejším systémom sociálnych dávok, pričom niektorí sa kvôli dávkam v Poľsku len prihlásia, dostanú finančnú a materiálnu pomoc a vracajú sa na Ukrajinu. Táto schéma je známa aj v ďalších krajinách vrátane Slovenska a Česka.
Ak sa k týmto utečencom pripočítajú ukrajinskí gastarbeiteri spred februára 2022, do Poľska sa presťahovalo najmenej 4,8 milióna Ukrajincov, teda asi 14 percent predvojnového obyvateľstva. Pre etnicky takmer homogénne Poľsko je to šok, ktorý v jeho histórii nemá obdoby, pripomína Rekas.
Poľsko tak len za jeden rok prijalo osemkrát viac imigrantov ako všetky európske krajiny v roku 2015, počas vrcholu migračnej krízy.
Rekas ako dlhoročný novinár a vojnový spravodajca uvádza podobný príklad vyprovokovanej migračnej vlny, zdôvodnenej umelo vyvolanou „vojnou a humanitárnou hrozbou“. Išlo o vojnu v Kosove a inváziu NATO do Juhoslávie v roku 1999.
Pripomína morálne vydieranie, otvorené hranice (najmä Rakúska, Nemecka, Talianska) a migráciu kosovských Albáncov. Išlo pritom vyslovene útek za lepším životom. Stačí si spomenúť na nasledujúce roky, keď kosovská mafia pod ochranou amerických a britských tajných služieb takmer monopolizovala obchod s drogami a ľuďmi, pričom nepohrdla ani krádežami áut či drobnou kriminalitou.
Táto činnosť bola jedným zo zdrojov financovania medzinárodného terorizmu. Jeho známymi centrami sú výcvikové tábory, ktoré organizovalo NATO v Albánsku. Na hraniciach Poľska, Slovenska, Rumunska a Moldavska s Ukrajinou sa deje presne to isté, len v ešte väčšom meradle.
Gangstri, zločinci a teroristi
Do schengenského priestoru sme prakticky bez akejkoľvek kontroly pustili vyše desať miliónov prisťahovalcov a vysídlených osôb a medzi nimi aj tisíce gangstrov, zločincov aj teroristov vrátane tých, ktorí majú priamy kontakt s bunkami Islamského štátu na Kaukaze.
Zapríčinil to submisívny postoj Poľska aj ostatných stredoeurópskych krajín k Washingtonu a Londýnu. Táto demografická zmena je podľa Rekasa jednoznačne plánovaná a premyslená. Len zhruba 19 percent prisťahovalcov, teda asi 900-tisíc, začalo v Poľsku pracovať.
Ukrajinci pritom ťažia z poľského systému dávok, bezplatnej zdravotnej starostlivosti a dôchodkov, ktoré Varšava vypláca ich seniorom namiesto Kyjeva. Typická proimigračná propaganda o údajnej záchrane dôchodkových systémov vďaka prílevu novej pracovnej sily preto nie je pravdivá. Oživenie ekonomiky prostredníctvom imigrácie je lož.
Ďalším aspektom sú kultúrne a civilizačné otázky. Rekas si medzi prisťahovalcami všíma dôsledky ich dlhoročnej nacistickej indoktrinácie, nevynímajúc štátny kult Stepana Banderu či Romana Šucheviča.
Títo ľudia boli vychovávaní k nenávisti k svojim susedom, etnickým a náboženským menšinám. V Poľsku boli dokonca zo školských osnov odstránené všetky zmienky o zločinoch ukrajinských nacistov, aby to „neotravovalo hostí“.
„Takže 78 rokov po skončení 2. svetovej vojny máme v strede Európy nacistický štát a sami platíme za výchovu a výcvik jeho militarizovaných kádrov. Zároveň vlády perzekvujú vlastných občanov za najmenší prejav vlastenectva,“ podotýka autor článku.
Situácia na Slovensku je podobná. Na sociálnych sieťach sa šíri fotografie Ukrajincov na luxusných autách, ktorí sa zrejme vďaka korupcii a úteku za hranice vyhli vojenskému odvodu.
Prílev ukrajinských odídencov u nás zhoršil celkovú bezpečnostnú situáciu. Zvýšila sa kriminalita, pribúdajú násilné trestné činy. Na našom území nedávno zatkli Ukrajinca, ktorý kúpil ročné dieťa za 5-tisíc dolárov a plánoval ho predať do USA za 25-tisíc dolárov.
Chvíle hrôzy zažil taxikár, ktorého na Kysuciach uniesla trojica Ukrajincov, priložili mu nôž na krk a chceli sa zadarmo odviezť do Poľska. A v susednej ČR neďaleko Brna skupina Ukrajincov nedávno zavraždila Róma.
Európania čelia novej existenčnej hrozbe. Masová migrácia ukrajinského obyvateľstva na územie Európskej únie môže destabilizovať štáty a ohroziť ich ekonomiky. Zároveň ich konfrontuje s nepriateľom, neprávom považovaným za porazeného: nacizmom. Otázne je, či sa stredoeurópske štáty dokážu tomu všetkému brániť.
