Úvod Komentáre Protislovenské chrapúnstvo v diskusii verejnoprávnej RTVS

Protislovenské chrapúnstvo v diskusii verejnoprávnej RTVS

Reprofoto: archív

Dvojka – čiže STV 2 – odvysielala debatu v rámci cyklu Do kríža o prezidentovi Jozefovi Tisovi, ktorý určite len tak rýchlo nezmizne z ekranu nášho záujmu. Predpokladali by sme, že keď sa takáto postava našich dejín dostane do vysielania Slovenskej televízie, zídu sa tam naslovovzatí odborníci a budú o nej diskutovať so znalosťou vecí.

Dvaja z diskutujúcich, spisovateľ Silvester Lavrík a historik Marek Syrný o problematike asi toho veľa nevedeli a svoju nevedomosť zakrývali ideologickými floskulami a ex post moralizovaním, čo vôbec nemožno nazvať objektívnou postojom, potrebným v takej zložitej debate.

Ak nová generácia historikov má vyzerať ako kolega Syrný, pán Boh s nami. Jeho kyslý úškrnok a  poznámky by sa hodili skôr do výbavy ideológa zo začiatku 50. rokov ako do debaty, ktorá mala dať slovenskej spoločnosti obraz politika v dobovom kontexte s jeho kladmi i zápormi.

Nuž a čo povedať o Lavríkovi, ktorý o problematike síce málo vedel, ale o to bol razantnejší… Jeho pokus o zaradenie deportácií židovského obyvateľstva do kontextu údajnej línie vývinu slovenského antisemitizmu od Štúra cez Vajanského až po Tisa nemožno nazvať inak ako ideologické chrapúnstvo.

Neexistovala totiž nijaká súvislosť medzi protižidovskými vyjadreniami týchto slovenských osobností a osudom slovenských židov v rokoch 2. svetovej vojny. Áno, aj Štúr, aj Vajanský kritizovali ekonomické i národnostné praktiky niektorých židovských spoluobčanov, ale len v duchu doby, v ktorej žili.

Ani jeden slovenský národovec nikdy nepovedal na adresu židov niečo podobné, ako poslanec NR SR Osuský ex katedra, že sa teší na to, keď bude Červené námestie v Moskve zrovnané so zemou a “bude tam len ticho cvrlikať Stroncium-90”. Ak kritizovali nejaké nešváry, tak v dobovom kontexte ich postoje nemali nič spoločné s tým, čo sa udialo v 40. rokoch minulého storočia.

Len pravda nás oslobodí. Aj pravda o tom, čo sa stalo so židmi v slovenskom štáte, musí byť pravdou. Inak je naše úsilie zbytočné. Naším cieľom musí byť, aby sa nič podobné v budúcnosti  neopakovalo. Ideologické floskuly na spôsob práce dnešnej NAKA vec len skomplikujú.