Putin: O vstupe Ukrajiny do NATO je už rozhodnuté, je to len otázka času

Ruský prezident Vladimir Putin v rozsiahlom televíznom prejave vyhlásil, že vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie je vopred dohodnutý a je len otázkou času. Zdôraznil, že ak príde k prijatiu Ukrajiny do NATO, bude to znamenať priame ohrozenie bezpečnosti Ruska. Ukrajina sa totiž podľa Putina stane štartovacou plochou pre útok.

V slepej uličke
Otázkou času je podľa Putina aj to, kedy si Ukrajina zostrojí vlastnú jadrovú zbraň. Poznamenal pri tom, že Ukrajina na to má kapacity ešte zo sovietskych čias. Uviedol, že Rusko na toto reálne nebezpečenstvo nemôže nereagovať.

Svoj príhovor, adresovaný „Rusom aj Ukrajincom“, Putin začal exkurzom do dejín, keď sa vrátil do rokov po boľševickej revolúcii, keď sa budovala sovietska štátnosť. Vodcu ruských boľševikov, Lenina, Putin označil za „autora a architekta“ Ukrajiny. Vyhlásil, že Ukrajina bola vytvorená komunistickým Ruskom a je neoddeliteľnou súčasťou ruskej histórie.

Kritizoval boľševické a neskôr aj komunistické vedenie za ich chyby a rozhodnutia, ktoré sa v celej šírke ukázali pri rozpade ZSSR. V tejto súvislosti kritizoval najmä právo jednotlivých zväzových republík na vystúpenie zo ZSSR.

„K rozpadu našej krajiny viedli strategické chyby vedenia komunistickej strany. Rozpad historického Ruska pod názvom ZSSR má svedomí ono,” vyhlásil Putin. Dodal však, že ruský národ akceptoval novú geopolitickú situáciu po rozpade ZSSR a pomáhal bývalým republikám, i Ukrajine.

Podľa Putinovho názoru sa však na Ukrajine sa nikdy nepodarilo sformovať vlastnú stabilnú štátnosť, kopíruje len cudzie modely, „odtrhnuté od vlastnej histórie a reálií“. Poznamenal, že na Ukrajine vládnu politici odtrhnutí od národa, ktorým nejde o ľudí, ale o to, aby „poslúžili geopolitickým nepriateľom Ruska“.

Putin tvrdí, že volebné procedúry na Ukrajine slúžia len na prerozdelenie moci medzi oligarchické klany. Poukázal aj na nacionalizmus, rusofóbiu a neonacizmus na Ukrajine.

Vyhlásil tiež, že všetky vetvy moci na Ukrajine sú „prežraté korupciou“. Protivládne protesty proti odklonu Ukrajiny od integrácie do západných štruktúr označil Putin za štátny prevrat podporovaný a financovaný zahraničím.

Dodal, že tzv. Majdan nepriblížil Ukrajinu k rozvoju a pokroku, „ocitla sa v slepej uličke“, je v občianskej vojne a hlbokej ekonomickej kríze, ktorá ľudí núti odchádzať za prácou a lepším životom do zahraničia.

Podľa Putina na Ukrajine všetky rozhodnutia úradov i v štátnych spoločnostiach ovplyvňuje sieť zahraničných poradcov a mimovládnych organizácií. Deklaroval, že na Ukrajine prakticky vôbec nie sú nezávislé súdy a hoci sa vláda v Kyjeve za pomoci USA snaží bojovať proti korupcii, výsledky sa nedostavili. „Všetko je len horšie,“ tvrdil.

Putin v prejave vyhlásil, že „ruský jazyk vyháňajú“ na Ukrajine zo škôl, potláča sa sloboda slova, prenasleduje sa opozícia, prijímajú sa sankcie proti vlastným občanom, aj proti poslancom. Utláčaní sú podľa neho aj veriaci hlásiaci sa k moskovskému patriarchátu.

Čo sa týka Krymu, hlava štátu pripomenula, že v roku 1954 ho sovietsky vodca Nikita Chruščov „z nejakého dôvodu“ odobral Rusku a pričlenil ho Ukrajine. Podľa jeho slov Josif Stalin po Veľkej vlasteneckej vojne pripojil k ZSSR a Ukrajine niektoré územia.

Tie predtým patrili Poľsku, Rumunsku a Maďarsku a v rámci akejsi kompenzácie obdaril Poľsko pôvodnou časťou nemeckých území. „Takto sa sformovalo územie sovietskej Ukrajiny,“ sumarizoval Putin.

Odkaz Kyjevu: okamžite skončiť vojenské operácie
Ruský prezident uznal, že každá krajina má právo uzatvárať vojenské pakty podľa vlastného uváženia. Podľa Putina však musí byť platiť, že bezpečnosť „musí byť rovná a nedeliteľná“ a nie na úkor cudzích štátov.

Ako pokračoval, USA za čias prezidenta Billa Clintona reagovali na návrhy, aby sa Rusko tiež stalo členom NATO, len zdržanlivo. Kritizoval, že USA doteraz neberú do úvahy obavy Ruska. „Nechcete nás vidieť ako priateľa a spojenca, ale prečo z nás robíte nepriateľa,“ pýtal sa Putin amerických predstaviteľov.

Šéf Kremľa pripomenul, že NATO sa rozšírilo v piatich vlnách, takže jeho vojenská infraštruktúra je pri hraniciach Ruska, čo označil za hlavnú príčinu krízy európskej bezpečnosti.

Dodal, že táto situácia sa zhoršuje, napríklad rozmiestnením systémov protiraketovej obrany v Poľsku a Rumunsku. Zopakoval, že „Rusko je za riešenie problémov diplomatickou cestou“. Dodal, že Rusko vlani v decembri predložilo NATO a USA návrh dohôd o zárukách bezpečnosti, ale druhá strana zásadné požiadavky Ruska odignorovala a reagovala len „naučenými frázami“.

Podľa Putina sa Západ snaží Rusko vydierať a vyhrážať sa sankciami, pre ktoré si podľa neho vždy nájde zámienku. Hlavným cieľom je „zdržiavať rozvoj Ruska“. Vyhlásil, že Ukrajina nemá záujem o mierové riešenie v Donbase, „chce organizovať blitzkrieg“, pričom civilizovaný svet necháva toto počínanie Kyjeva bez povšimnutia.

Na záver svojho prejavu Putin oznámil, že považuje za nutné uznať separatistické republiky na východe Ukrajiny za nezávislé štáty. Súčasne s príslušnými výnosmi podpísal aj zmluvy o spolupráci s Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou.

Putin zároveň vyzval Ukrajinu, aby buď okamžite skončila svoje vojenské operácie na východe krajiny, alebo aby potom niesla zodpovednosť za prípadné krviprelievanie, keďže uznal nezávislosť východoukrajinských separatistov.

Hlava ruského štátu v súvislosti s dianím na východe Ukrajiny ešte pred televíznym prejavom vyhlásila, že „Kyjev vykonal už dve trestné operácie proti Donbasu, teraz to vyzerá na začiatok tretej“. Na otvorení zasadnutia Bezpečnostnej rady Ruskej federácie, ktoré sa koná v Kremli, Putin osobitne zdôraznil osudy ľudí žijúcich na týchto územiach.

Putin na zasadnutí priznal, že už nemá pocit, že by mierový plán z Minska, dohodnutý s Francúzskom, Nemeckom a Kyjevom, dokázal vyriešiť ukrajinský konflikt. „Chápeme, že neexistujú žiadne vyhliadky“ na implementáciu mierových dohôd z Minska, povedal Putin a skonštatoval, že rokovací proces o Donbase je v slepej uličke.