Rusko žiada od Ukrajiny záruky, že nebude dohodnutý koridor na vývoz obilia využívať na vojenské ciele. „Nie je možné hovoriť o garanciách bezpečnosti nijakých objektov v danej oblasti, až pokým Ukrajina neprijme ďalšie záväzky, že nebude využívať obilný koridor na vojenské ciele,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany na sociálnej sieti.
Zároveň vyzvalo OSN, aby „získala od Ukrajiny záruky, že nebude využívať uvedený humanitárny koridor a ukrajinské prístavy určené na export poľnohospodárskych produktov na nepriateľské kroky proti Rusku,“ ktoré už vyše osem mesiacov vedie vojnu na Ukrajine. Moskva svoje rozhodnutie zdôvodnila nedávnym dronovým útokom na prístav na Kryme.
Spojené štáty označili požiadavky Moskvy za vydieranie, ktoré sa deje na úkor chudobných rozvojových krajín. „Zdá sa, že ide buď o kolektívny trest alebo kolektívne vydieranie. Nejde tu len o spor dvoch krajín. Pre rozvojové krajiny je to urgentná a naliehavá otázka,“ povedal novinárom hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price.
Upozornil na to, že v dôsledku neistoty, ktorú vyvolalo ruské pozastavenie plnenia obilnej dohody vyrokovanej OSN a Tureckom, už vo svete stúpli ceny potravín. Moskva pritom už dávnejšie vyhlásila, že len tri percentá vyvezeného ukrajinského obilia a potravín skončili v krajinách tretieho sveta – zvyšok smeroval na Západ.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po rozhovoroch s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom – vyhlásil, že Ukrajina je aj naďalej pripravená obilnú dohodu dodržiavať a byť garantom svetovej potravinovej bezpečnosti.
Kyjev v tejto súvislosti obvinil Moskvu, že atak na Kryme využila len ako falošnú zámienku na obnovenie blokády ukrajinských prístavov a odstúpenie od dohody, s ktorou Kremeľ opakovane vyjadroval nespokojnosť.
Rusko tvrdí, že námorné drony pri útoku v sevastopolskom prístave na Kryme využili bezpečný koridor určený na vývoz obilia a že mohli byť vypustené z paluby jednej z civilných lodí prenajatej na vývoz poľnohospodárskych produktov z prístavov Ukrajiny.
