Konflikt na Ukrajine rozdelil svet ako azda ešte nijaká iná vojna. Stačí si spomenúť na to, aké reakcie napríklad americká invázia do Iraku – Západ zostal k osudu Iračanov ľahostajný. Dnes však tie isté krajiny Rusko ostro odsudzujú a snažia sa získať na svoju stranu aj zvyšok sveta.

Po vyše roku od začiatku ruskej vojenskej operácie na Ukrajine však možno konštatovať, že tendencie sú opačné – počet štátov protiruského bloku sa zmenšuje. Výsledky analýzy spoločnosti Economist Intelligence Unit ukázali, že počet krajín, aktívne odsudzujúcich kroky Ruska, sa za rok znížil zo 131 na 122, čo podľa Daily Express predstavuje len tretinu obyvateľov sveta.

Pragmatický postoj
Podľa údajov za marec 2023 v krajinách protiruského bloku, na ktorého čele sú Spojené štáty a EÚ, žije 36,2 percenta svetového obyvateľstva. Na porovnanie, 33,1 percenta svetového obyvateľstva žije v krajinách, ktoré Rusko podporujú – za minulý rok sa ich počet zvýšil z 29 na 35. Neutrálne krajiny, ktorých počet sa zvýšil z 32 na 35, obýva 30,7 svetového obyvateľstva.

Daily Express pripomína, že čoraz viac krajín nesúhlasí s tvrdou pozíciou NATO. Zvyčajní spojenci Moskvy pritom naďalej zostávajú na jej strane. Už tradične ju podporuje Bielorusko, Severná Kórea, Nikaragua a Sýria. Väzby, ktoré spájajú tieto krajiny s Ruskom, sú očividné.

Bieloruský líder Alexandr Lukašenko je Putinov dávny spojenec, ktorý V REAKCII NA NAJNOVŠIE ROZŠIROVANIE NATO umožnil rozmiestniť ruské jadrové zbrane na území svojej krajiny.

Alexandr Lukašenko s Vladimirom Putinom. (Foto: archív)

Kim Čong-un zase kupuje z Ruska ropu a potraviny. A Nikaragua a Sýria dostali z Kremľa pomoc pri potlačení protivládnych povstaní. Aj mnohé ďalšie štáty si zachovávajú pragmatický postoj k Rusku.

Napríklad India aj napriek enormnému tlaku Západu odmieta prejsť na jeho stranu a z Ruska nakupuje čoraz viac ropy, a to aj napriek deklarovanej neutralite. Čína čoraz priamejšie demonštruje podporu Rusku. Dokazuje to napríklad aj nedávna návšteva Si Ťin-pchinga v Moskve, kde zdôraznil svoje priateľstvo s Putinom.

Ako poznamenáva Daily Express, počet krajín, ktoré odmietajú nasledovať politiku Západu v ukrajinskej otázke, stúpol najmä vďaka diplomatickým snahám Moskvy. Vzťah k ruskej špeciálnej operácii sa zmenil aj u niektorých doteraz neutrálnych krajín.

Okrem spomínanej Indie ide napríklad o Kolumbiu, Turecko či Katar, ktoré spočiatku demonštrovali prozápadné tendencie, ale neskôr prešli do kategórie „neutrálnych“ krajín a snažia sa získať ekonomické výhody z existujúcej situácie.

Zatykač na Putina
Riaditeľka EIU pre globálne prognózy Agathe Demaris nedávno vyhlásila, že „ruskí politici navštevujú neutrálne krajiny, pričom sa pokúšajú do nich zasiať pochybnosti o vplyve sankcií na Rusko a využiť nespokojnosť proti bývalým koloniálnym mocnostiam“.

EÚ a NATO už dlhé roky zastávajú protiruské postoje. (Foto: archív)

Moskva zaznamenala najviac úspechov v Afrike: Mali, Burkina Faso alebo Uganda zmenili svoj názor a v súčasnosti podporujú Rusko. Najviditeľnejší príklad predstavuje Juhoafrická republika, ktorá vo februári uskutočnila cvičenia s účasťou ruských vojnových lodí neďaleko svojho južného prístavu Durban.

Krajiny nie sú jednotné ani v otázke medzinárodného zatykača na ruského prezidenta Vladimira Putina. Ten vydal Medzinárodný trestný súd v Haagu 17. marca. Rímsky dohovor, ktorým sa zriadil tento súd, doteraz podpísalo 123 štátov, pričom Rusko ani USA medzi ne nepatria. Haagsky súd okrem nich neuznáva ani Čína, India, Turecko a dokonca ho v čase vzniku nepodpísala ani Ukrajina.

Predstavitelia viacerých štátov – napríklad JAR či Maďarska – vyhlásili, že odmietajú stíhanie ruského prezidenta a v prípade, ak Putin vstúpi na ich územie, odmietajú ho zatknúť.

Tieto krajiny deklarujú, že chcú mať dobré vzťahy s Ruskom a odmietajú uskutočňovať nátlakovú politiku v ukrajinskej otázke pod taktovkou USA.

OSN sa okrem toho pokúšala dosiahnuť všeobecné odsúdenie ruskej špeciálnej operácie. Mimoriadne zasadnutia, kde sa rokovalo o požiadavkách okamžite stiahnuť ruské vojská a oslobodiť štyri oblasti na východe Ukrajiny, ktoré sa pripojili k Rusku, však neboli úspešné a tento návrh neprešiel.

Spojenci: hospodárske zoskupenie BRICS združuje Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu a Juhoafrickú republiku. (Foto: archív)