Slovenský „Overshoot day“, odkedy začíname žiť tzv. na ekologický dlh, je 22. máj. Našimi najväčšími problémami sú produkcia oxidu uhličitého z fosílnych zdrojov, nevhodné poľnohospodárstvo a odlesňovanie. EÚ žije na ekologický dlh už dva týždne, Rusko či USA už mesiace. Celosvetový Earth Overshoot Day sa očakáva koncom júla.
Minulý rok obyvatelia Slovenska symbolicky vyčerpali svoje prírodné zdroje 27. mája, tento rok už o päť dní skôr. Oddnes tak žijeme na ekologický dlh. Znamená to, že pre náš životný štýl potrebujeme ročne 2,6 planéty.
„Naše správanie je nezodpovedné k našim deťom. Dlhodobo využívame zdroje skôr, ako ich príroda dokáže obnoviť, a tak škodíme sami sebe. Problémom Slovenska je napríklad zvyšovanie ťažby lesa. Podľa ministerstva pôdohospodárstva sa ročne u nás vyťaží 9,4 mil. kubických metrov dreva, pričom za posledné dve dekády narástol objem ťažby skoro dvojnásobne.
Politici tejto téme však stále venujú malú pozornosť. Potvrdil to i prieskum programov politických strán a kandidátov na poslancov Európskeho parlamentu, krtorý uskutočnilo WWF Slovensko spolu s SOS/BirdLife Slovensko. Ukázal, že environmentálnym témam venovali pozornosť v kampani pred voľbami do Európskeho parlamentu iba dve politické strany,“ povedala Miroslava Plassmannová, riaditeľka WWF Slovensko.
Dátum, keď svet a jednotlivé krajiny začínajú žiť na ekologický dlh zverejňuje každoročne Global Footprint Network (Platforma globálnej ekologickej stopy). Každý rok je správa alarmujúcejšia. V roku 1970 pripadol Deň environmentálneho dlhu na 29. december – Zem tak mala deficit zdrojov len na dva dni.
V roku 2000 už tento deň pripadol na 23. september a minulý rok na 1. august. Vtedy ľudia vyčerpali všetky zdroje, ktoré príroda dokáže počas jedného roka obnoviť. Celosvetový Earth Overshoot Day 2019 oznámi Global Footprint Network 5. júna. Aj ten bude pravdepodobne skôr ako pred rokom.
„Naše správanie nie je len nezodpovedné, ale i nebezpečné. Dôsledkom sú veľké straty pre ekonomiku i pre ľudské zdravie – prejavy extrémneho počasia stáli európsku ekonomiku od roku 1980 už viac ako 450 miliárd eur a v dôsledku znečisteného ovzdušia predčasne v Európe zomrie ročne vyše 430-tisíc ľudí.
Lídri Európskej únie musia túto situáciu vnímať ako stav pohotovosti a nastaviť pravidlá pre trvalo udržateľnú budúcnosť Európy,“ uviedla Ester Asinová, riaditeľka WWF European Policy Office v Bruseli, ktorý tento rok vydal správu o EÚ a jej živote na ekologický dlh.
Podľa tejto správy obyvatelia Európskej únie síce predstavujú len sedem percent obyvateľov sveta, no čerpajú 20 percent biokapacity planéty. Celá Európska únia tento rok začala žiť na ekologický dlh 10. mája. Ešte horšie je na tom so zodpovedným prístupom k prírodným zdrojom USA, ktoré žijú na ekologický dlh tento rok už od 15. marca či Rusko, ktoré prekročilo túto hranicu 26. apríla.
