Úvod ZO ZAHRANIČIA Spor o srebrenickú genocídu je súčasťou vojny o interpretáciu histórie

Spor o srebrenickú genocídu je súčasťou vojny o interpretáciu histórie

Foto: archív

„Strašný zločin“, „utrpenie Bosniakov“, ale aj „zinscenovaná tragédia“ či „brilantne uskutočnená vojenská operácia“. Takéto protichodné vyjadrenia dodnes zaznievajú z úst politikov na území bývalej Juhoslávie. Spor o srebrenickú genocídu je tak súčasťou vojny o interpretáciu vojnových udalostí, ktorá pokračuje aj po 25 rokoch od skončenia bojov.

Vojna v Bosne a Hercegovine bola najkrvavejšou kapitolou rozpadu Juhoslávie. Počas bojov medzi bosnianskymi moslimami (Bosniakmi), Srbmi a Chorvátmi zahynulo v rokoch 1992 až 1995 zhruba stotisíc ľudí a státisíce ďalších museli opustiť svoje domovy.

Samotná Srebrenica bola za vojny jednou z enkláv Bosniakov na území Republiky srbskej. V apríli 1993 bola na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN vyhlásená za takzvanú bezpečnostnú zónu a boli tam rozmiestnení holandskí a kanadskí vojaci.

Obývali jú síce civilisti, ale zároveň slúžila aj ako základňa pre výpady bosnianskych jednotiek do okolia. Na jej území sa po vojne našli pozostatky zhruba osemtisíc ľudí, ktoré sa stali predmetom doteraz neutíchajúcich sporov.

K hlasom zaznievajúcim predovšetkým na strane Srbov sa pridáva aj riaditeľ holandskej mimovládnej organizácie Srebrenica Historical Project Stephen Karganovic. Trdí, že bosnianske laboratórium výsledky testov DNA dezinterpretuje, pretože tieto testy nič nehovoria o spôsobe a čase smrti obetí.

Srbsko ani bosnianska Republika srbská srebrenickú genocídu nikdy oficiálne neuznali. Srbský poslanec Vladimir Djukanovič z vládnej Pokrokovej strany ju považuje za „brilantne uskutočnenú vojenskú operáciu“. Šéf bosnianskosrbskej strany Zväz nezávislých sociálnych demokratov Milorad Dodik vyhlásil, že ide o „zinscenovanú tragédiu, ktorej cieľom je satanizovať Srbov“.

Srbský minister obrany Aleksandar Vulin zasa povedal, že „srbský národ prežil genocídu, a nie že ju spáchal“. Podľa viacerých tvrdení v skutočnosti tvorili absolútnu väčšinu srebrenických obetí vojaci padlí v boji. Analytici považujú diskusiu o srbskej genocíde za súčasťou širšieho sporu o interpretáciu histórie.