Pred ôsmimi rokmi v budove Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici odhalili na pamiatku národného buditeľa Ľudovíta Štúra pamätnú tabuľu. Pripomína dve Štúrove návštevy v tomto meste, ku ktorému si podľa svedectiev jeho súčasníkov vytvoril blízky vzťah.
Ľudovít Štúr po prvý raz navštívil Banskú Bystricu pred 188 rokmi ešte ako poslucháč teológie na evanjelickom lýceu v Bratislave, no už ako podpredseda Spoločnosti česko-slovanskej.
Prišiel tam na pozvanie spolužiaka, Banskobystričana Samuela Vanku, ktorý mu ponúkol bývanie u jeho rodičov v Dolnej Striebornej ulici. Ľudovít Štúr prijal pozvanie veľmi rád, lebo už dávnejšie túžil navštíviť a bližšie spoznať toto starobylé slovenské mesto.
Nádejal sa, že sa osobne stretne aj s Karolom Kuzmánym, ktorý tam už tretí rok pôsobil ako evanjelický kňaz a vo svojich dvadsiatich deviatich rokoch bol uznávanou osobnosťou. Štúr sa s Kuzmánym v Banskej Bystrici naozaj stretol a bol jedným z prvých, čo sa dozvedeli o jeho zámere vydávať literárny časopis Hronka.
Na druhý rok sa to stalo skutočnosťou. V druhom zväzku Hronky Štúr uverejnil báseň Óda na Hronku. Bola to prvá báseň, ktorá mu vyšla tlačou. Traduje sa, že Ľudovít Štúr si často spomínal, ako mu v Bystrici počas letných prázdnin v roku 1835 u Vankovcov chutili bryndzové halušky a haruľa.
Po druhý raz národný buditeľ navštívil Banskú Bystricu 2. februára 1849 v rámci vojenského ťaženia druhej dobrovoľníckej výpravy ako jej hlavný politický vodca. Štúr zotrval v Bystrici päť dní a bol ubytovaný v Hostinci U raka.
Budova, v ktorej hostinec nachádzal, dodnes stojí na historickom Námestí SNP. Tam sa s ním stretol aj jeho priateľ, lekár a začínajúci spisovateľ Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský.
Piateho februára 1849 Ľudovít Štúr vystúpil na zhromaždení v stoličnej sieni župného dumu s prejavom za slobodu a práva slovenského národa, aký vraj Banská Bystrica dovtedy nepočula. V budove župného domu v Banskej Bystrici v súčasnosti sídli Štátna vedecká knižnica.
