Technológia MP3, umožňujúca zmenšiť hudobný súbor zhruba na desatinu jeho pôvodnej veľkosti pri zachovaní prijateľnej kvality zvuku, vznikla na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia v Nemecku.
Jej podstata je pomerne jednoduchá – v záujme zníženia objemu dát sa časť informácií z pôvodnej nahrávky odstráni, pričom obeťou sú zvyčajne frekvencie na hranici počuteľnosti ľudského ucha.
Za duchovného otca formátu MP3 je považovaný nemecký elektrotechnik a matematik Karlheinz Brandenburg. Dlhší čas sa zaoberal zmenšovaním hudobných súborov a sledoval, ako sa úpravy kompresného algoritmu prejavia na kvalite zvuku.
Jeho metóda spočiatku niesla meno ASPEC, neskôr ju organizácia Moving Picture Experts Group (MPEG) začala označovať ako MPEG-2 Audio Layer 3. Počítačové súbory s takouto hudbou dostali v lete 1995 koncovku mp3.
Táto technológia uzrela svetlo sveta v pravý čas. Práve v polovici 90. rokov totiž prudko stúpol počet domácností používajúcich internet. Tým sa zmenil aj charakter ponuky internetu, keďže začal slúžiť aj ako zdroj zábavy. A keď sa v roku 1998 objavili vreckové prehrávače hudby, „empétrojky“ prenikli z počítačov do vreciek aj kabeliek.
